pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované sanasami a Lilith.
„Niečo už vymyslíme...“ žmurkol naňho
kolega a vošiel dovnútra.
Gareth pohľadom prešiel nechtiac po
jeho obnaženom chrbte až k zadku, našiel svoj rožok a pokúšal sa
pokračovať v jedení. No stískal ho akosi príliš horlivo a takmer zabudol
na to, že si predsavzal ho po celý čas len trestať.
Napokon sa najedol a plastový tanierik
odhodil do koša. Po jedle si umyl ruky a zamieril späť do ich malej izby.
Jedným očkom hodil pohľad na kapitána,
ktorý práve otvoril svoj kufor a vybral z neho to najnutnejšie, čo
bude potrebovať.
Radšej sa nesnažil nadviazať rozhovor,
aspoň nie kým boli tak blízko postele, do ktorej by najradšej skočil.
Pre istotu sa k nej nechcel, ani
len priblížiť, ale aj tak ho bavilo svojho kolegu pozorovať. Pohládzal ho
pohľadom, až kým na posteli nezačal vyzváňať jeho mobil. Až potom k nej neochotne
odcupkal, aby si mohol prečítať správu.
Prepáč,
naozaj som sa snažil, ale ešte to zrejme nejaký čas potrvá.
Prešiel ním nepríjemný pocit, keď si
prečítal správu od svojho ex. Rozhodne to nevyzeralo, že by vo svojej rodine
dokázal urobiť poriadok. Dúfal, že časom to celé akosi prehrmí, ale táto správa
vôbec neznela nádejne.
„Máš starosti, Garry...“
Chcel to poprieť, ale po dlhom čase
mal pocit, že by nebolo až také zlé to niekomu povedať. Niežeby sa tým niečo
zmenilo, ale dusil to v sebe už príliš dlho.
„Áno, uznávam, že isté veci ma
trápia...“
Pocítil ako si ho John pritiahol do
objatia, zozadu si ho k sebe pritisol a majetnícky ho objal okolo
pása.
Ani nevedel presne ako sa to stalo, a zrazu
sa pristihol pritom, ako mu rozpráva o svojom predchádzajúcom vzťahu a o následkoch,
ktoré z neho vyplynuli.
„Takže kvôli tomu vzťahu si vlastne
teraz tu?“
„Áno, dá sa to aj tak povedať. Je to
komplikované. Skrátka u nás nemôžem zohnať prácu, týkajúcu sa lietania. Jeho
otec má veľký vplyv v leteckom priemysle a moje meno sa akosi ocitlo
na jeho čiernej listine. Sľúbil mi, že to urovná, ale zatiaľ to vôbec nevyzerá
dobre... Aj Sim ma zamestnal len preto, lebo sa poznáme...“ stále sa tak trochu
obával, že začne tlačiť aj naňho nevedel, čo by potom urobil. Zatiaľ síce o ničom
takom nevedel, ale obával sa toho dňa, keď mu aj on rozpačito oznámi, že s ním
ďalej nemôže spolupracovať.
„Nepoznám tých ľudí osobne, ale viem
si prestaviť, aký rozruch narobili. Nejaký čas to ešte bude veľmi zlé. Len tak
ľahko sa toho nevzdajú, moji rodičia našťastie nie sú vplyvní, ale takisto mi
trvalo dlho, kým som si s nimi ujasnil isté veci. Hlavne sa nevzdávaj, máš
svoju rodinu a Sima, a chcem, aby si vedel, že môžeš počítať aj so
mnou... No nezdá sa mi, že tvoj priateľ s tým naozaj chce niečo urobiť...
Podľa toho, čo si mi povedal sa stále len na niečo vyhovára.“
Nepáčilo sa mu to, ale aj on začínal
mať podozrenie, že to tak bude.
Povzbudený jeho slovami naťukal
odpoveď.
Stavím
sa, že si s otcom ešte nehovoril, však?
G.
Trvalo niekoľko minút, kým prišla odpoveď.
Nie.
Zamračil sa a poslal ešte jednu
správu.
Napíš
mi, až konečne dospeješ.
G.
Potom odložil svoj mobil.
Až teraz pochopil, že klamal sám seba,
ak si myslel, že sa to vyrieši takýmto spôsobom.
„Pôjdeme niekam... trochu sa
prejsť...?“
Potreboval si prečistiť hlavu a zabudnúť
na zlosť, ktorú pocítil, keď si konečne priznal, že od bývalého priateľa sa
zrejme žiadnej pomoci nedočká.
John prikývol.
A vybral si nejaké vhodné tričko.
Gareth takisto zamieril k svojim veciam,
aby sa prezliekol do niečoho vhodnejšieho na prechádzku s priateľom.
A keďže chcel ísť naozaj na
prechádzku s priateľom, položil
tú otázku, aj keď tým riskoval to, že po odmietnutí spolu budú celý týždeň
zdieľať izbu a nebude sa mať kam skryť.
Nikdy by sa ho na to nespýtal, keby
necítil, že medzi nimi je niečo viac, vnímal to aj počas lietania, aj keď boli
na zemi a nechcel sa toho pocitu vzdať, len pre tvrdohlavosť svojho
kapitána.
„John, chcel by si so mnou chodiť?“ dostal
so seba jedným dychom.
Kapitán naňho pozrel tak trochu
zvláštnym pohľadom, a on sa naozaj obával, že opäť bude musieť
kapitulovať. Predpokladal, že si opäť zbytočne pošliapal hrdosť a on ho
opäť odbije, a bol na to pripravený.
„Áno, Gareth...“
