pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované Sanasami a Lilith.
„Niečo už vymyslíme...“ žmurkol naňho kolega
a vošiel dovnútra.
Gareth pohľadom prešiel nechtiac po
jeho obnaženom chrbte až k zadku, našiel svoj rožok a pokúšal sa
pokračovať v jedení. No stískal ho akosi príliš horlivo a takmer
zabudol na to, že si predsavzal ho po celý čas len trestať.
Napokon sa najedol a plastový
tanierik odhodil do koša. Po jedle si umyl ruky a zamieril späť do ich
malej izby.
Jedným očkom hodil pohľad na kapitána,
ktorý práve otvoril svoj kufor a vybral z neho to najnutnejšie, čo
bude potrebovať.
Radšej sa nesnažil nadviazať rozhovor,
aspoň nie kým boli tak blízko postele, do ktorej by najradšej skočil.
Pre istotu sa k nej nechcel, ani
len priblížiť, ale aj tak ho bavilo svojho kolegu pozorovať. Pohládzal ho
pohľadom, až kým na posteli nezačal vyzváňať jeho mobil. Až potom k nej neochotne
odcupkal, aby si mohol prečítať správu.
Prepáč,
naozaj som sa snažil, ale ešte to zrejme nejaký čas potrvá.
Prešiel ním nepríjemný pocit, keď si
prečítal správu od svojho ex. Rozhodne to nevyzeralo, že by vo svojej rodine
dokázal urobiť poriadok. Dúfal, že časom to celé akosi prehrmí, ale táto správa
vôbec neznela nádejne.
„Máš starosti, Garry...“
Chcel to poprieť, ale po dlhom čase
mal pocit, že by nebolo až také zlé to niekomu povedať. Niežeby sa tým niečo
zmenilo, ale dusil to v sebe už príliš dlho.
„Áno, uznávam, že isté veci ma
trápia...“
Pocítil ako si ho John pritiahol do
objatia, zozadu si ho k sebe pritisol a majetnícky ho objal okolo
pása.
Ani nevedel presne ako sa to stalo,
a zrazu sa pristihol pritom, ako mu rozpráva o svojom predchádzajúcom
vzťahu a o následkoch, ktoré z neho vyplynuli.
„Takže kvôli tomu vzťahu si vlastne
teraz tu?“
„Áno, dá sa to aj tak povedať. Je to komplikované.
Skrátka u nás nemôžem zohnať prácu, týkajúcu sa lietania. Jeho otec má
veľký vplyv v leteckom priemysle a moje meno sa akosi ocitlo na jeho
čiernej listine. Sľúbil mi, že to urovná, ale zatiaľ to vôbec nevyzerá dobre...
Aj Sim ma zamestnal len preto, lebo sa poznáme...“ Gareth stále sa tak trochu
obával, že začne tlačiť aj naňho, nevedel čo by potom urobil. Zatiaľ síce
o ničom takom nebola reč, ale obával sa toho dňa, keď mu aj on rozpačito
oznámi, že s ním ďalej nemôže spolupracovať.
„Nepoznám tých ľudí osobne, ale viem
si prestaviť, aký rozruch narobili. Nejaký čas to ešte bude veľmi zlé. Len tak
ľahko sa toho nevzdajú, moji rodičia našťastie nie sú vplyvní, ale takisto mi
trvalo dlho, kým som si s nimi ujasnil isté veci. Hlavne sa nevzdávaj, máš
svoju rodinu a Sima, a chcem, aby si vedel, že môžeš počítať aj so
mnou... No nezdá sa mi, že tvoj priateľ s tým naozaj chce niečo urobiť...
Podľa toho, čo si mi povedal, sa stále len na niečo vyhovára.“
Nepáčilo sa mu to, ale aj on začínal
mať podozrenie, že to tak bude.
Povzbudený jeho slovami naťukal
odpoveď.
Stavím
sa, že si s otcom ešte nehovoril, však?
G.
Trvalo niekoľko minút, kým prišla
odpoveď.
Nie.
Zamračil sa a poslal ešte jednu
správu.
Napíš
mi, až konečne dospeješ.
G.
Potom Gareth odložil svoj mobil.
Až teraz pochopil, že klamal sám seba,
ak si myslel, že sa to vyrieši takýmto spôsobom.
„Pôjdeme niekam... trochu sa
prejsť...?“
Potreboval si prečistiť hlavu
a zabudnúť na zlosť, ktorú pocítil, keď si konečne priznal, že od bývalého
priateľa sa zrejme žiadnej pomoci nedočká.
John prikývol.
A vybral si nejaké vhodné tričko.
Gareth takisto zamieril k svojim
veciam, aby sa prezliekol do niečoho vhodnejšieho na prechádzku s priateľom.
A keďže chcel ísť naozaj na
prechádzku s priateľom, položil
tú otázku, aj keď tým riskoval to, že po odmietnutí spolu budú celý týždeň
zdieľať izbu a nebude sa mať kam skryť.
Nikdy by sa ho na to nespýtal, keby
necítil, že medzi nimi je niečo viac, vnímal to aj počas lietania, aj keď boli
na zemi a nechcel sa toho pocitu vzdať, len pre tvrdohlavosť svojho
kapitána.
„John, chcel by si so mnou chodiť?“ dostal
zo seba jedným dychom.
Kapitán naňho pozrel tak trochu
zvláštnym pohľadom, a on sa naozaj obával, že opäť bude musieť
kapitulovať. Predpokladal, že si opäť zbytočne pošliapal hrdosť a on ho
opäť odbije, a bol na to pripravený.
„Áno, Gareth...“
„To myslíš vážne?“ opýtal sa neisto.
Jeho zvyčajne chladnokrvný kolega
súhlasil, že s ním chce chodiť.
Naozaj niečo také povedal alebo sa mu to len zdalo?
Prehral si v mysli celú tú otázku
ešte raz a pridal aj partnerovu odpoveď.
A opäť sa mu zdalo, že ho počul
ako s tým súhlasil.
Aspoň tak to pochopil, a keďže
áno sa nedalo vysvetliť nijako inak, po tvári sa mu napokon rozlial spokojný
úsmev, aj keď ešte stále trochu kŕčovitý, keďže nevedel čo po tomto
v rámci Johnových možností romantickom vyhlásení príde. Preto trpezlivo
čakal na overenie a potvrdenie tejto informácie.
„Samozrejme, Garry... Vieš, že
o takých veciach by som nežartoval...“ John ho chytil za ruku
a tváril sa pritom absolútne vážne, preto sa počiatočné obavy napokon
rozplynuli, a boli nahradené búrlivým nadšením.
„Beriem ťa za slovo...“
Mladší muž ho majetnícky objal okolo
pása a dovolil nadšeniu, aby ho úplne ovládlo. Bozkávali sa, opäť mal
pocit, že k sebe patria. Už dávno nebol niekým tak pobláznený, rozhodne
nie natoľko, aby zabudol na predchádzajúce snahy, ktoré až doteraz končili
neúspechom. Stačilo mu len, aby naňho John pozrel a povedal niečo také,
a on bol ochotný všetko hodiť za hlavu.
„Potrebujem ťa...“ pošepol mu.
Ďalej ho bozkával ho a tisol sa
k nemu celým telom.
„Ja teba tiež...“
Pevne okolo neho ovinul ruky
a držal ho, akoby nemal záujem o to, aby sa ešte niekedy rozdelili.
V jeho objatí sa cítil dobre, bola medzi nimi tá povestná iskra, tá
spriaznenosť, ktorá im obom dodávala chuť objavovať nové veci a miesta,
ktoré by mohli preskúmať spolu. Ich objatie začínalo byť vášnivejšie, ako to
pôvodne plánovali.
„Čo náš výlet?“ opýtal sa John, keď
hrozilo, že novú posteľ začnú testovať už teraz. Nevyzeralo to, že mu to
prekáža, len si svojho nového partnera tak trochu doberal.
„Pôjdeme spolu... kam len budeš chcieť, ale
najprv ťa chcem...“ zamumlal Gareth medzi ďalšími a ďalšími bozkami.
Prechádzka bola dôležitá, ale on chcel
najprv sladkú a dlho odopieranú odmenu.
„Rozumiem.“
Spokojne poznamenal John.
Na chvíľu sa od neho odtrhol
a dovolil mu, aby rukami vkĺzol pod jeho tričko.
„Tak čo to tu máme... hmm... máte
pravdu, pane. Nie je možné teraz len tak prestať....“
Jazykom prenikol hlbšie do jeho úst
a spoločne klesli na posteľ. Počiatočný dopad bol trochu tvrdší, lebo tak
celkom neodhadli vzdialenosť, ale okamžite zabudol na akékoľvek nepohodlie, keď
ho jeho milenec začal láskať.
Jeho ruky ho hladili pod tričkom,
cítil ich na svojej pokožke, spokojne privrel oči a odpovedal na tie
bozky, náruživo plienil ústa druhého muža a dožadoval sa toho, aby cítil
na sebe len jeho nahé telo. Nechal sa vyzliecť a jeho ruky sa takisto
pohrali s kapitánovým oblečením, kým nemilosrdne odletelo kamsi dozadu.
„John!“
Pohľadom si ho pripútal k sebe,
a dovolil mu, aby pripravil jeho telo, aby sa mu venoval tak, ako
najlepšie vedel.
„Potrebuješ niečo, Garry?“
„Prosím, už ja...“ žiadal ho, keď
cítil, že jeho telo je už pripravené na svojho partnera, zúfalo po ňom zatúžil.
No nedokázal so seba dostať žiadnu
rozumnú vetu.
„Ako si želáš.“
Cítil ako ho partnerove prsty
opustili, počiatočnú nespokojnosť, však veľmi rýchlo vystriedalo nadšenie.
„Ako veľmi ma chceš?“ opýtal sa ho
John.
„Nesmierne...“
Nedočkavo vyložil pravú nohu na jeho
plece, pocítil ako Johnova ruka dotkla jeho stehna a jemne prekĺzla takmer
až ku kolenu, kde mu poskytovala oporu.
„Takže až takto?“
„Áno, prosím...“ zamumlal naliehavo,
keď pocítil ako sa mužovo telo pritislo bližšie k nemu. John prenikol
doňho, Gareth pokrčil jedno koleno, obaja pomaly hľadali ten najvhodnejší
spoločný rytmus. Pomalé a nežné milovanie postupne vystriedal divokejší
rytmus.
„Garry!“
Starší muž zastonal, keď Gareth pevne
zovrel jeho boky a pritisol si ho k sebe čo najbližšie. John šokovane
zalapal po dychu, keď partnerov vlhký prst prenikol do jeho otvoru.
„Môžem?“ opýtal sa nevinne.
Starší muž prikývol.
