pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované sanasami a Lilith.
Neskôr...
„Bože, Gareth...“
„Áno, John?“ pritlačil na istom
mieste, ktoré jeho partnera prinútilo zrýchliť svoje pohyby. Netušil, že aj on
dokáže byť až taký poddajný.
„Ja už...“
Cítil ako sa v ňom urobil. Tak prudko
a intenzívne, až pocítil na svojom tele aj následky svojho vlastného
orgazmu.
„Áno, takto to chcem...“
Johnova ruka sa oňho postarala veľmi
dobre, a jeho prsty tiež vykonali svoje. Oddelili sa od seba, jeho milenec
klesol na chrbát a chvíľu prudko dýchal.
Gareth túžobne hľadel na jeho odhalené
pozadie. Rukou prešiel po partnerovom chrbte, nežne ho pohladil a pošepol
mu.
„Chcel by si mať v sebe niečo
lepšie, než prst?“
Zatajil dych, lebo sa obával
odmietnutia, kapitán k nemu naklonil hlavu a pozrel naňho. Jeho oči
boli zastrené novou vlnou túžby.
§§§
Ležali spolu v pokrútených
prikrývkach, jeden vedľa druhého a Gareth cítil príjemnú bolesť na istých
miestach.
Bol spokojný. Šťastie by mohol priam
rozdávať. Všetko bolo zrazu omnoho jednoduchšie a krajšie. Aj on sa cítil akosi inak, omnoho
spokojnejšie, omnoho istejšie, akoby mu už nič nestálo v ceste
a mohol prijať akúkoľvek výzvu.
John mu dôveroval a dovolil mu milovať
ho. Už takmer nedúfal, že dostane šancu. A tak trochu sa bál svojich
vlastných pocitov, toho čo všetko bol ochotný urobiť len kvôli svojmu kolegovi.
Teraz, keď nad tým tak spätne uvažoval, uvedomil si, že zašiel ďalej ako
zvyčajne, no neľutoval to. Tentoraz to vyšlo.
Cítil, že mu na ňom záleží.
Páčilo sa mu to.
Chcel si toto malé víťazstvo užívať
tak dlho ako sa len dá, pretože si nemohol byť istý tým, ako dlho to potrvá.
„Garry...“
Pocítil ako sa partner vedľa neho
pohol. Príjemné spomienky nahradila
realita, ktorá tentoraz vôbec nebola na zahodenie.
„Dobré ránko...“ prekričal budík,
ktorý zazvonil až potom ako sa Gareth prebral. Zvyčajne sa budil asi pár minút
pred budíkom, prekvapilo by ho, keby to jeho vnútorné hodiny náhodou nestihli. Bol
to nejaký pochod a trúbenie, skrátka niečo čo by ich malo dostať
z postele okamžite, ale ani to nefungovalo vždy.
„Dobré...“
pozdravil mu aj John.
Natiahol sa k stolíku
a stopol budík na mobile. Presnejšie povedané tresol po ňom a mobil
zletel na zem.
„Mali by sme vstať,“ skonštatoval jeho
kolega. Už včera sa o to pokúsili, ale nakoniec šli spolu von len večer,
tak trochu sa prejsť, ale až potom, ako strávili príjemný deň istými
činnosťami, ktoré mali vplyv práve na ich dobrú náladu.
„Máš pravdu, ale nechce sa mi ,“ namietol Gareth rozospatým hlasom.
Ich nohy boli prepletené, bol
v teple a v bezpečí, ktoré bolo natoľko príjemné, že Gareth netúžil
po ničom inom, len ostať takto čo najdlhšie najlepšie aj navždy. Spomínal na
to, ako si jeho milenec úplne podmanil jeho telo, a ako spoločne prekonali
všetky bariéry, ktoré ich doteraz rozdeľovali. Mal pocit, akoby si konečne
začali dôverovať a všetko medzi nimi bolo také úžasné...“
„Ani
mne, ale...“ zamumlal John.
„Naozaj musíme?“
„Ty
ma pokúšaš?“
„Snažím sa.“
Zrejme by spolu takto ešte debatovali
dosť dlho, keby nezazvonil mobil.
Gareth sa kvôli tomu trochu otriasol,
lebo to nečakal. Ozvalo sa zvonenie, ktoré mal John nastavené, keď mu volal ich
šéf. Bola to pieseň od Adama Lamberta s názvom What do you want from me.
„Sakra.“
John sa po ňom natiahol, no nepodarilo
sa mu ho zdvihnúť včas, prestal zvoniť skôr než sa k nemu dostal.
Netrvalo dlho a ozval sa aj
Garethov mobil, on mal pre šéfa tiež špeciálnu zvučku, pesničku zo Star wars,
konkrétne tému Lord Vader.
§§§
Sedeli spolu v malej kaviarničke,
ktorú objavili v centre mesta, bola tak trochu bokom od ostatných, ale
veľmi príjemné a nenáročné prostredie ich okamžite uchvátilo. Potrebovali
tiché miesto, kde by mohli prebrať šéfove požiadavky a dohodnúť sa na tom,
čo mu povedia.
„Toho mechanika sme dnes takmer
rozplakali,“ Gareth vedel, že
o takýchto veciach by nemal žartovať, ale už dávno nestretol človeka,
ktorý bol doslova nešťastný zo stavu toho lietadla, a aj z toho, že
niekto doňho ešte stále chce sadnúť. Stihol sa naučiť niekoľko miestnych
nadávok, ktorými mechanik lietadlo označil. Rozhodne si tým rozšíril slovnú
zásobu.
„Má to ťažké, hlavne, keď mu dvaja
šialenci tvrdia, že chcú čo najskôr s tou vecou odletieť...“ spokojne
poznamenal John.
„Ja neviem, čo tým Sim sleduje, keď od
nás chce prebrať tú zákazku. Myslí si, že na to snáď nestačíme...“ nepáčilo sa
mu to, pretože sa nevedel stotožniť s tou predstavou, že otca pošle na
takú cestu.
Bolo mu jasné, že si nenechá ujsť
príležitosť a pôjde s ním ako kapitán, keďže Sim zvykol skôr sedieť
na mieste druhého pilota.
