pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Hodnotenie
venované ell, sanasami a anonymnej.
„Dámy a páni rád by som vás...“ stál pred všetkými tými ľuďmi vo
veľkej sále a cítil na sebe ich pohľady. Nikdy predtým pre nich nebol až
taký zaujímavý ako teraz, keď sa stal partnerom toho zámožného muža. Miestnosť
mu pred očami tak trochu plávala a mal pocity, akoby jeho srdce odišlo na
dlhú prechádzku niekam až do oblastí, ktoré boli tak trochu mimo jeho chápania.
Pohľadom prešiel po svojom partnerovi, ktorý stál celkom vpredu, v ruke
mal pohárik so šampanským, no nepil z neho len sa naňho díval.
A občas povzbudivo prikývol, hlavne teraz, keď začal pomerne dobre, no
hrozilo, že sa zasekne. Jeho blízkosť mu pomohla trochu pokročiť vo svojom
krátkom prejave a napokon so seba dostal aj zvyšok.
„Chcel by som vám poďakovať, za vašu podporu projektu deti
v núdzi...“ ostatné slová z neho potom už plynuli omnoho
prívetivejšie a napokon namiesto hanby zožal vcelku slušný potlesk, asi
tak ako sa na riaditeľa nadácie patrí.
Riadne sa pritom zapotil a ruky sa mu tak trochu chveli, ešteže ich
včas oprel o pult. Nielen blízkosť tých ľudí, ale aj strach čo
z toho, čo by mohlo narušiť túto akciu mu akosi nedoprial počas toho
večera privolal túto neskutočnú trému. Myslel si, že niečo také má už dávno za
sebou, bežne predsa komunikoval s ľuďmi aj viedol schôdze, ale tentoraz si
naozaj vydýchol, keď bol dolu z pódia a opäť začala hrať hudba.
„Zvládol si to dobre, len pokojne...“ pošepol mu Malcolm, keď sa
k nim blížila manželka jedného z akcionárov Merlyn global group.
„Dobrý deň, pani Williamsonová, teší ma, že ste...“ venoval jej jeden zo
svojich naučených úsmevov. Ianto zotrvával po jeho boku a sledoval ako si
partner šikovne poradí s touto vyhlásenou pani večne nespokojnou.
Zastavil čašníka a aj on si vzal jeden pohárik. Potreboval niečo
držať v rukách, aby sa mu tak netriasli. Každú minútu očakával, nejaké
narušenie. Nemohol sa len tak ľahko zbaviť týchto obáv, aj keď doma si
nahováral, že je to len čistá rutina a nič sa nemôže stať v dokonale
stráženej budove, keď sa o ochranku dokonca postaral jeho snúbenec.
„Takže toto je ten mladý muž, s ktorým sa plánujete oženiť?“
zachytil poslednú vetu tej ženy, ktorá ho vrátila do prítomnosti.
„Áno, Ianto Jones je môj snúbenec...“
Prezrela si ho hodnotiacim pohľadom. Zvyčajne bol na takéto veci zvyknutý
no teraz to v ňom vyvolalo značnú nevôľu, lebo to nevyzeralo, že na ňu
urobil dobrý dojem.
„Poznáme sa už tak dlho, Malcolm, ste si istý, že toto je pre vás tá
správna voľba...“
Nič nedarovala ani jemu.
Neurazte sa, mladý muž, ale nie som presvedčená o tom, že váš vzťah
je to najlepšie čo... mohlo muža ako Malcolm postretnúť...“
Merlyn si ju chladne premeral, no nedal sa vyviezť z rovnováhy jej
rečami. Ianto pocítil ako ho chytil za ruku.
„Ja viem veľmi dobre čo robím, pani Williamsonová.“
„Nič také predsa netvrdím, len som chcela poukázať na to, čo si myslia aj
ostatní...“ poobzerala sa po miestnosti, akoby hľadala u ostatných podporu.
Pár ľudí sa otočilo, no hneď ako na nich Merlyn pozrel, radšej pokračovali v načatých
rozhovoroch.
Ianto usúdil, že bude lepšie, ak na chvíľu pôjde na čerstvý vzduch. Inak
by sa asi neudržal a povedal tej žene, čo si o nej myslí, no mohlo by
to mať zlý vplyv aj na nadáciu, aj na spoločnosť, preto sa jemne vymanil z partnerovho
zovretia.
Prerazil si cestu davom ľudí, niektorí z nich pochválili jeho
prejav, ale väčšina z nich sa venovala svojim záležitostiam, preto sa
napokon pomerne hladko dostal až pred vchod a dovolil chladnému vzduchu,
aby sa dotkol jeho tela.
Áno, hovoril, že to zvládne, že všetko bude v poriadku, ale necítil
sa na to a ešte nebol pripravený čeliť niečomu takému, aj keď tušil, že
ľuďom so starej školy ich vzťah rozhodne nebude vyhovovať. Nielen kvôli
nerovnosti medzi nimi, ale obzvlášť preto, že on je muž.
Chladný vzduch mu chvíľu udieral do tváre a on pocítil, ako k nemu
podišiel jeden z ochrankárov.
„Potrebujete niečo, pane?“
„Nič, nič, len som potreboval ísť chvíľu na vzduch.“
Ochrankár chápavo prikývol a viac ho už nerušil.
Pozrel na svoje hodinky, ak sa nechce spoločensky znemožniť nemal by tu
odstať dlhšie než desať minút.
Neprešlo však ešte ani päť, keď pocítil ako ho okolo pása objala nejaká
ruka.
„Si úplne studený...“
„Prepáč, ja chcel som len na chvíľu odtiaľ uniknúť...“
Malcolm si ho pritisol späť k sebe. A stiahol ho trochu bližšie
pod strechu.
„Chápem ťa, ale prišiel si o to najlepšie. Willamsová sa rozplakala,
keď som jej veľmi taktne pripomenul situáciu, do ktorej sa dostal jej mladší syn.
Aj to, ako som mu pomohol, aby sa nedostal pred súd. Mal si vidieť, ako ma
takmer prosila, aby som to nikomu nespomínal. Zrejme už zabudla s kým má
tú česť. Si v poriadku, láska ? Ak sa necítiš dobre postarám sa, aby nás
niekto zastúpil. Bolo to na teba priveľa potom všetkom...“
Nechával sa rozmaznávať v jeho objatí. Nechcel, aby ho tak skoro
pustil, prial si, aby sa mohli vrátiť domov, no vedel, že tým by sklamal
očakávania, ktoré sú naňho kladené ako na riaditeľa. Musel myslieť aj na svoje
povinnosti.
„Nie, to nebude potrebné. Je to zvládnem.“
Trochu sa pozbieral a napokon sa spolu vrátili späť dovnútra.
Nechcel, aby nadácia utrpela nejakú ujmu len kvôli jeho osobným pocitom.
Flashback
„Drahý, rada by som ti niekoho
predstavila.“
Rebecca ho potiahla za ruku a donútila
ho vstať zo svojho miesta, práve si čítal pracovné maily a nemal práve
najlepšiu náladu, ale ona ho aj tak vytiahla z kresla.
„Koho? A prečo práve
teraz?“
„Len poď pekne so mnou...“
Usmievala sa a dobiedzala doňho
až kým sa nepodvolil jej naliehaniu. Nemal náladu spoznať nejakú ďalšiu
kamarátku z jej nadácie.
Nasadil čo najprísnejší pohľad
a chystal sa tú návštevu veľmi rýchlo odbiť. No nemohol povedať absolútne
nič, keď uvidel príjemne vyzerajúceho mladého muža, ktorý držal v ruke zápisník
a tváril sa tak trochu neisto. Neuvedomoval si, ako roztomilo pôsobí, keď
je taký vyplašený a pomaly nevie ani kam by sa mal pozrieť.
„Malcolm, toto je Ianto Jones,
môj asistent...“
Mladík sa pod jeho prísnym pohľadom trochu
prikrčil.
„Dobrý deň...“ vyjachtal
nesmelo.
Zrejme ešte u nej nepracoval
dosť dlho, lebo jeho manželka si vedela aj menej výrečných zamestnancov dosť
rýchlo vycvičiť.
Podal mu ruku, a trochu sa
usmial, nemal v úmysle ho zbytočne desiť. Už aj tak pôsobil dosť
vyplašene.
„Veľmi ma teší, že vás spoznám,
pán Merlyn...“
„Aj mňa veľmi teší, Ianto... A som
Malcolm...“ zvyčajne nedovolil cudzím ľuďom, aby ho hneď oslovovali menom, ale
manželka mu ho predstavila, preto bol pre ňu zrejme veľmi dôležitý a takisto
musel pripustiť, že už na prvý pohľad mu je sympatický.
