pár: Sherlock/John
obsah: Sherlock má návštevu.
voľne nadväzuje na jednorázovku Sťažnosť.
Hodnotenie
venované sanasami, Aliyi Midnight
„Oni to zamietli!“
rozčuľoval sa, keď si prečítal list, ktorý dostal od zástupcov istého
nemenovaného denníka.
Sherlock, ktorý práve venoval mimoriadne citlivú pozornosť
svojim husliam naňho pozrel.
„Obávam sa John, že je zbytočné ich presviedčať
o opaku.“
Bývalý armádny doktor mu venoval nespokojný pohľad.
A ešte chvíľu trieskal do klávesnice, akoby za to snáď niesla
zodpovednosť.
„A to už prečo?“
„Ľudia tomu chcú veriť. Nie je to prvý raz čo si to myslia.
Jednoducho tak na nich pôsobíme.“
„Ja nie som gay!“
„Netvrdí, že si, hovorím o ľuďoch.“
Presunul sa k oknu a radšej začal hrať, zrejme,
aby sa k tomu nemusel viac vyjadrovať. No aspoň hral pomerne upokojujúcu
melódiu, čo John dokázal patrične oceniť aspoň tým, že prestal likvidovať svoj
počítač.
No proti jeho slovám
nenachádzal žiadne námietky, keďže bol často svedkom toho, ako si všetci
vysvetľovali ich blízky vzťah. Keďže nešlo o prípad, Sherlock im to
nevyvracal a dalo by sa povedať, že v tomto prípade zaujal postoj
typu: myslite si čo chcete, mňa to
nevzrušuje.
Predpokladal, že Sherlock bude ešte hrať nejaký čas, aby sa
vyhol doktorovej nespokojnosti s novinami, no on náhle prestal
a pozrel na svojho priateľa tentoraz pohľadom, ktorý znamenal, že budú mať
návštevu.
„Zdá sa, že máme väčší problém, ako nevybavenie tvojej
sťažnosti, John...“ viac toho nestihol povedať, lebo do ich obývačky
vošla pani Hudsonová v sprievode staršieho manželského páru. Potom uvidel
niečo nevídané, Sherlock, ktorý sa držal v úzadí. A nedokázal so seba
dostať ani slovo.
„Dobrý deň,“ pozdravil ich neisto, keďže mu zrazu prischla
úloha hostiteľa.
„Dobrý deň, vy ste doktor Watson?“ opýtala sa žena.
„Áno, som a toto je...“
„Sherlocka poznám veľmi dobre, je to náš syn...“ objasnil
ten muž.
A on pochopil, že má pred sebou Holmesovcov.
„Prepáčte mi to, ja som nevedel, že...“
„To je v poriadku. Nepredpokladali sme, že vám ukáže
rodinné fotografie. Dokonca aj o vás dvoch sme sa dozvedeli až z novín,“
venoval svojmu synovi vyčítavý pohľad a mladší Holmes napokon prišiel
k nim a privítal ich, aj keď sa tváril akoby tancoval na ihlách.
No pozornosť jeho rodičov bola sústredená výlučne na Johna.
Pani Holmesová sa naňho usmiala.
„Naozaj sme radi, že Sherlock si našiel priateľa. Vždy bol
taký tvrdohlavý, čo sa týkalo týchto veci...“
„Sme kolegovia, pani Holmesová a spolubývajúci.“
„Nemusíte si kvôli tomu robiť starosti, my tomu úplne
rozumieme, však drahý?“ pozrela na svojho manžela, akoby uňho hľadala podporu.
Pán Holmes len prikývol.
„Naozaj nám to neprekáža, sme radi, že náš syn je šťastný.
Nie je nutné, aby ste pred nami zatajovali váš vzťah.“
John zdesene pozrel na Sherlocka, a čakal, kedy uvedie
veci na pravú mieru, lebo nemusel byť jasnovidec, aby pochopil k čomu
tento rozhovor smeruje.
„Máte pravdu, naozaj som veľmi šťastný, že mám pri sebe
Johna.“
„Ale to...“ vyjachtal nespokojne.
„Ja nie som Sherlockov milenec, partner ani nič podobné. Sme
len priatelia.“
„Naozaj si s tým
nerobte starosti. Nič lepšie som si nemohla priať, len to, aby môj Sherlock
chodil s lekárom a ešte k tomu s takým milým a slušným
chlapcom... Nuž my už musíme ísť, chceme sa ešte zastaviť za Mycroftom... Čaká
nás auto, neskôr sa uvidíme... samozrejme príďte na večeru k Mycroftovi,
aj on sľúbil, že si niekoho privedie...“ pani Holmesová rozprávala tak rýchlo
ako jej syn a neodvážil sa jej skočiť do reči.
„Sme radi, že sme vás spoznali, doktor Watson,“ pridal sa k nej
aj manžel.
Nevedel akoby ich mal presvedčiť a Sherlock mu vôbec
nepomáhal. Neostávalo mu nič iné len sledovať ako Sherlock svojich spokojných
rodičov napokon vyprevadil. A keď sa opäť vrátil k nemu povedal len: „Ja
som to tušil. Mycroft ich pozval na večeru a zatiahol do toho aj mňa.
Musím mu okamžite zavolať a oznámiť, že...“
„Sherlock, prečo si im nevysvetlil, ako to medzi nami
v skutočnosti je?“
„Mal som im povedať, že mi pomáhaš masturbovať?“ začudoval
sa.
„Nie, nie, vôbec nie.“
„Tak to vidíš, predpokladám, že to že spolu chodíme je pre
ich citlivé uši vhodnejšie, však?“
„To áno, ale...“ namietol, ale Sherlock ho už nepočúval,
lebo práve vytáčal svojho brata a bolo zjavné, že medzi nimi prebehne
dlhší rozhovor.
