3. 2. 2014

Let 8. kapitola 2/3






pár: Gareth/John


varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+

vhodné pre romantikov!
Hodnotenie






  
 venované sanasami a Lilith.

„Ako ho poznám, zrejme pre nás má vyhliadnuté niečo iné... Zvyčajne takto improvizuje, keď mu zavolá jeden z jeho VIP klientov,“ povedal mu John, zrejme preto, aby mu zlepšil náladu.
„Naozaj si to myslíš?“ opýtal sa Gareth, ktorý  s týmto šéfovým konaním ešte nemal skúsenosti.
„Som o tom presvedčený,“ sebavedome vyhlásil kapitán.  
Gareth odtrhol svoj pohľad od svojho pohára s kávou a  venoval svojmu partnerovi jemný bozk na líce.
„A nejako bližšie by si to špecifikovať nedokázal?“ bol zvedavý, čo si na nich šéf vymyslel a či skutočne má pre nich niečo lepšie.
„Nie, ale môžem urobiť niečo iné...“
Kapitán si ho okamžite pritiahol do náručia a pobozkal ho tak, až takmer strácal dych.
Neskôr...
 „Takže chlapci, mám tu pre vás niečo, čo vás bude veľmi zaujímať.“
To im Sim povedal ako prvé, keď za ním na druhý deň prišli na letisko. Ohlásil im svoj prílet a potvrdil aj to, že si Cessnu berie pod svoje ochranné krídla, a dopraví ju na miesto určenia. Mal so sebou aj Garethovho otca a presne tak ako predpokladal, tak aj on sa plánoval zapojiť do projektu Cessna. Bola už pripravená na odlet, aj keď mechanik im povedal, že sa za ňu nemôže tak úplne zaručiť, no už nevie, čo by ešte mohol opraviť.
Gareth z toho nebol ktovieako nadšený a dal svojmu otcovi najavo, že chce, aby sa mu pravidelne hlásili, najlepšie aj každý deň, ak by to bolo možné. No aj tak vedel, že bude kvôli tomu nervózny rovnako, akoby v nej sedel sám. Ešte aj v kaviarni na letisku bol kvôli tomu tak trochu urazený, no John mal všetko pevne v rukách a so šéfom komunikoval hlavne on.
„Už nás toľko nenapínaj,“ zamračil sa John.
„Začni...“ naliehal aj Gareth.
Sim ich ešte chvíľu trápil, no napokon vybral svoj tablet a ukázal im dokumentáciu k ich novému projektu.
„Dobre si to pozrite.“
Na chvíľu nevideli takmer nič, lebo aplikácia sa len spúšťala, ale napokon mali možnosť vidieť nové lietadlo.
„Nebude to tak celkom klasická doručovacia práca...“ povedal Sim.
„Komu to patrí?“ opýtal sa John, keď uvidel to lietadla, ktoré bolo rozhodne jedno z tých pozoruhodných.
Aj Gareth si so záujmom prezeral fotografie.  Pohyboval prstom tak, aby sa ukázali ďalšie a ďalšie.
„Zavolal mi Julian Farrel.“
Sim to meno vyslovil takmer so zbožnou úctou, bol to zrejme jeho VIP klient, keďže sa tváril, akoby im ponúkal lístok do raja.
Garrymu to meno nič nehovorilo, ale John okamžite spozornel.
„Ten Julian Farrel?“ opýtal sa, aj keď zrejme očakával, že jeho podozrenie bude potvrdené. Gareth chlípal svoju kávu a venoval nevraživé pohľady svojmu otcovi, ktorý ticho sedel pri šéfovi a tváril sa až príliš šťastne.
To meno mu nič nehovorilo, ale lietadlo vyzeralo fakt skvele. Luxusne, ak by to mal tak pomenovať. Najnovšia technika, vnútorné priestory takmer ako v rozprávke. Niečo k čomu sa bežný občan dostane len prostredníctvom televízie.
„Áno, ten extravagantný mladý miliardár, ktorému občas požičiavam mojich pilotov,“ dodal Sim a obom im ukázal  dokumentáciu k ich novému projektu.
 „Vlastní  Boeing Business Jet 2, nedávno si do svojej zbierky kúpil toto lietadlo a požiadal ma, aby som mu dohodil dobrých pilotov. Tak som si spomenul na vás, ukázal som mu vaše fotky a on povedal, že ste ho veľmi zaujali a rád by sa s vami osobne stretol, aby ste mohli prebrať jeho požiadavky osobne.“
 „Má nejaké špecifické požiadavky?“ opýtal sa Gareth.
Sim mal pravdu, táto ponuka rozhodne stála za zváženie.
„Ťažko povedať, čo on považuje za špeciálne a čo za úplne bežné. Špeciálne sa mi zmienil len o tom, že chce, aby ste nosili uniformy podľa jeho vlastného výberu a ďalšie veci vám povie na osobnom stretnutí.“
To nebolo nič nezvyčajné a keby pracoval v aerolinkách zrejme by ho to neminulo, takže len prikývol, že mu to nevadí a pozrel na Johna, aby sa ubezpečil, o tom, či aj on pomýšľa na to, že by sa mohli pustiť do tohto projektu.
„Predpokladám, že máte záujem?“ ozval sa Sim, keďže dlhšiu dobu si len niečo spolu šepkali.
Obaja napokon po vzájomnej dohode prikývli.
Tak položil na stôl aj obálku.
„Tu sú letenky, odlietate o piatej, dovtedy si vybavte všetky potrebné veci. Preplatí vám aj cestu do svojej rezidencie, je to tak trochu zvláštny človek, ale platí dobre a je pomerne férový.“
Nemali veľa času na ďalšie rozhovory, lebo po týždni, počas ktorého ich obchody stáli, bolo nutné sa čo najskôr pustiť opäť do práce.
§§§
 Po niekoľkohodinovej ceste lietadlom, ktorú Gareth takmer celú prespal, pristáli na menšom súkromnom letisku.
Čakalo tam na nich pomerne veľké čierne auto, ktoré vzbudzovalo pozornosť už len tým, že z neho vystúpil pomerne robustný ochrankár.
„Myslíš, že prišiel pre nás?“ nedôverčivo sa spýtal Gareth.
John si tým tiež nebol istý, ale keď chlap vykročil k nim a povedal im, že ich odvezie do sídla Farrelovcov, napokon skončili v tom aute, ktoré im opäť pripadalo až príliš luxusné len na to, aby odviezlo dvoch potencionálnych zamestnancov.
„Ty toho Farrela poznáš aj osobne?“ opýtal sa ho Gareth, keď s nimi auto zamierilo na cestu a on sa v takmer bál čohokoľvek dotknúť, aby to nezašpinil, ešte aj svoj batoh si držal tesne pri sebe, lebo sa obával, že by mohol na poťahu zanechať nejakú stopu.
„Raz som už pre neho pracoval, doručil som mu jedno lietadlo.“