arovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+Poznámka: Nuž, poviedka sa nám pomaly chýli ku koncu, ostáva už len jedna kapitola + epilóg.
No ešte uvidím, ako to bude, či bude predĺženie, alebo nie... Možno bude dlhšia kapitola 10.
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované Lilith.
Na
druhý deň...
„Ako sa odtiaľto dostaneme?“ položil otázku, ktorá ich oboch trápila.
Ukázalo sa, že nebude ľahké opustiť ostrov.
Dovolili im odísť z domu, nikto
ich nezastavil, keď si vzali svoje veci, no čoskoro pochopili, čo bolo dôvodom
ich ochotného prepustenia.
Kompletne zbalení hľadeli na prázdnu
dráhu, bolo to zvláštne ale celé to úžasné letisko bolo rozobrané a ľudia
boli preč, okrem tých, ktorí pracovali v dome a na ktorých sa nedalo spoľahnúť absolútne
v ničom.
Ostrov sa pre nich stal pascou.
Hangáre boli prázdne, lietadla boli
premiestnené niekam inam a aj keby ich našli, nepoznali nové prístupové
kódy.
Pochopili aj to, prečo im Julien
nechcel ukázať dedinu.
Dôvod bol úplne jednoduchý.
Neexistovala.
Dom a jeho priľahlé pozemky boli
jediným obývaným miestom.
Za plotmi sa nachádzala len čistá
divočina, bez akejkoľvek civilizácie.
Klamali im, ak tvrdili, že tu niekedy nejaká
dedinu budovali, pretože všetko bolo nedotknuté a pusté.
Zistili to počas svojej prechádzky
z letiska, ktoré ostalo len čiastočne vybavené.
S niečím takým sa ešte ani jeden
z nich nestretol. Boli z toho dosť zdesení a nechápali ako je
niečo také vôbec možné.
Keď sem prišli, bolo tu plno ľudí
a vyzeralo to tu, ako dobre fungujúci ostrov, no zdalo sa, že to bola len
pretvárka na to, aby sa cítili bezpečne.
„Obávam sa, že to bude veľmi ťažké...“
neochotne pripustil John.
Nefungovali im ani len mobily.
Nemohli sa vôbec s nikým spojiť.
Dalo by sa povedať, že všetko tu bolo
ovládané z domu a ak si to majiteľ neprial, nefungovalo absolútne
žiadne spojenie so svetom.
„Možno nás Sim bude hľadať a môj
otec sa tiež bude zaujímať, prečo som za ním neprišiel na to stretnutie...“
nádej sa Gareth.
„To je dosť možné, ale ako sa sem
dostanú? Nepredpokladám, že dovolia, aby tu nejaké lietadlo pristálo bez ich
povolenia.“
Gareth bol z toho nervózny, sedel
pri svojom batohu. Opäť boli na pláži,
tak trochu nespokojní a mrzutí.
John založil oheň.
Vďaka tomu sa aspoň trochu zohriali,
no aj tak si prial, aby boli kdekoľvek inde, hoci aj cestovali s tou
nešťastnou starou Cessnou.
„Jedlo nám vydrží ešte na zajtra
a voda, tak to neviem... Budeme si musieť niečo nájsť...“
Nahnevane skonštatoval Gareth, hľadel
na vlny, na to ako narážali o breh a neveriacky prechádzal pohľadom
po celej pláži.
„Mrzí ma to, netušil som, že niečo
také zamýšľa urobiť. Myslím, že ho vôbec nepoznám... ja už vôbec netuším...“
Rukami si zakrýval tvár
a nešťastne prechádzal pohľadom po svojom partnerovi, ktorý ešte trochu
priložil na oheň.
„Obávam sa, že po nás niekoho pošle,
už vôbec neviem, čo mám od neho čakať...“
Gareth od neho skutočne očakával takmer čokoľvek.
„Nebude sa naháňať, dokonale sa
postaral o to, aby tu nebolo nič, s čoho by sme mohli žiť... Vie, že
sa budeme musieť vrátiť,“ poznamenal John.
Gareth radšej už mlčal.
Stále bolo preňho ťažké uveriť, že
práve David niečo také zosnoval.
Dokonale chápal jeho plán a desil
sa toho, čo všetko urobí, aby to dosiahol. Jeho expriateľ mal až panický strach
pred zlyhaním v očiach svojej rodiny, chcel uspokojiť aj svoje túžby, ale
aj uchovať dojem, že je všetko v poriadku, preto sa aspoň zdanlivo podriadil
ich pravidlám. Nepochybne preňho boli motiváciou aj peniaze a vplyv, ktoré
si udrží len, ak bude s rodinou dobre vychádzať.
No zároveň chce mať aj miesto, kde
bude môcť byť samým sebou a udržiavať vzťahy s mužmi, v ktorých
mu jeho rodina bráni.
A vybral si toto miesto.
A zároveň sa upriamil naňho, keďže z jeho strany celá situácia nebola
ešte ani zďaleka uzavretá.
Bolo to nepríjemné, no až teraz
pochopil isté súvislosti spojené s ním a ich rozchodom. Kým on to
vnímal ako uzavretú záležitosť, David si zrejme myslel, že to všetko bude
neskôr pokračovať.
Aj tak mu to však pripadalo dosť
šialené.
„Ničoho sa neobávaj, uvidíš, že sa to
vyrieši, skôr či neskôr...“ ubezpečoval
ho o tom John.
***
Poznámka: Berte do úvahy, že musím napínať, preto je to teraz tak, ale nemusíte sa obávať...
