varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+Poznámka: Dnes špeciálne dvojitá dávku Letu, keďže som sa rozhodla, že poviedka bude mať naozaj tých 10 kapitol + epilóg, takže to už chcem pomaly dotiahnuť. Venovanie doplním podľa komentárov.
***
Po troch rokoch...
Gareth videl svojho otca sedieť v bare, už polhodinu meškal,
preto sa tak trochu nešetrne predieral pomedzi ľudí, ktorých bolo na letisku
viac než dosť.
Mal na sebe oblečenú uniformu prvého dôstojníka. A ťahal si
so sebou aj kufor, keďže len nedávno vystúpil z lietadla.
„Prepáč, že som ťa nechal čakať...“
Dráha bola trochu šmykľavá, preto pristátie nebolo práve
najjednoduchšie. No napokon sa im podarilo sa im pristáť.
Gareth teraz pracoval v aerolinkách a tak trochu si na
to zvykal. Bol druhým pilotom a takpovediac nabiehal na pevný režim pilota
aeroliniek.
Podarilo sa mu to, opäť mal svoj život vo svojich rukách.
David preňho už viac nepredstavoval hrozbu.
Nemal s ním už nič spoločné.
Nemusel mať strach z toho, či si zoženie prácu.
Jeho kariéra sa opäť naplno rozbiehala a on bol pripravený,
na to, že o pár rokov v spoločnosti zloží kapitánske skúšky.
Dovtedy sa mienil učiť a získať čo najviac praxe.
Mal pocit, že jeho život sa opäť priklonil k tomu správnemu smeru.
„To je v poriadku. Viem, ako to chodí.“
Jeho otec hľadel na dno svojho pohára a tváril sa tak trochu
rozpačito.
Dúfal, že opäť nemá v úmysle spovedať ho kvôli tým veciam,
ktoré sa stali na ostrove.
Nemal v úmysle o tom hovoriť a nikdy viac nechcel
túto tému vyťahovať.
S otcom sa stretávali pravidelne, vždy, keď prišiel do mesta,
bol prvou osobou, za ktorou prišiel.
Chodil aj za matkou, ale nie až tak často, momentálne potrebovala
dosť priestoru hlavne pre seba, a on to rešpektoval.
„Čo tá Simova noha?“ opýtal sa, aby udržal konverzáciu
v chode.
„Stále v sadre. Je to s ním ťažké...“
Vedel si živo predstaviť, ako to asi môže u nich práve teraz
vyzerať.
Sim bol veľmi tvrdohlavý, čo sa týkalo týchto záležitostí
a bolo veľmi ťažké dosiahnuť, aby sa trochu viac šetril.
Predpokladal, že otec len uvítal to, že si spolu posedia len oni
dvaja.
„Ako sa má John?“
Gareth chvíľu hľadel na prúžky, ktoré mal na rukávoch.
„Myslím, že dobre. Mal by pristáť približne o dve hodiny.“
Tešil sa na svojho priateľa, tak ako ešte nikdy.
Niekedy sa ich rozvrhy úplne prelínali a videli sa len veľmi
málo a tento mesiac im tiež akosi nevyšiel.
„Garry, ja len by som chcel vedieť či...“
Zastavil ho rýchlym posunkom ruky.
„Nie, otec, radšej to nechajme tak... Medzi nami je všetko
v poriadku, a to je dôležité...“
„Tak dobre, ako myslíš...“
Dlho sa spolu zhovárali, hlavne o rodine, o tom, čo
všetko bude nasledovať, aby ju udržali v chode aj naďalej.
Ostrov už nikto nespomenul ani len jediným slovom.
Gareth potom otca odprevadil a počkal na svojho partnera.
„Aký bol let?“ opýtal sa Johna, keď ho konečne zovrel
v náručí.
Jeho kapitán sa tak trochu mračil a len nespokojne krútil
hlavou.
„Dalo sa to zniesť, ale ten môj kopilot, to je skrátka...“
Gareth sa provokatívne privinul bližšie k nemu.
Boli v miestnosti pre posádku, momentálne bez posádky
a tešili sa so vzájomnej spoločnosti.
„Mrzí ťa, že s tebou nelietam len ja?“ opýtal sa pobavene.
„Ty si zlatíčko, proti
tebe by som nemohol nič namietať.“
„Veril by si tomu, že nejaký kapitán na mne istý čas dosť sedel?“
Usmial sa, keď pocítil ako ho John pevne pritisol k sebe.
„Kto to asi bol? Asi nejaký hlupák, s ktorým by som si to mal
ísť okamžite vybaviť.“
Gareth ho pobozkal.
