pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované Sanasami a Lilith.
„Mám taký pocit, akoby sme boli na
dovolenke...“ povedal Gareth Johnovi, počas nasledujúceho dňa, keď obaja ležali
vedľa seba na masážnych lôžkach a ich telám bola venovaná starostlivosť,
ako na pobyte v nejakom drahom hoteli. Nepopieral, že niečo také
potrebovali, počas nepohodlného sedenia v starej Cessne dostávali ich
chrbty riadne zabrať, lebo ani sedadlá neboli ktovieako dobré, ale niečo mu na
tom nesedelo.
John k nemu opatrne obrátil
hlavu, jeho masér práve prechádzal po dosť citlivej oblasti, preto sa mu dosť
ťažko rozprávalo, ale napokon sa mu podarilo zo seba dostať.
„Ako v raji... až mi to pripadá
podozrivé...“ no jeho slová sa skončili spokojným stonom, keďže relaxačná masáž
prešla na ďalšiu úroveň. A šikovné prsty profesionála urobili
svoje, bol opäť zatlačený do polohy, ktorá mu mimoriadne prospievala.
„Máš pravdu, sme tu už takmer mesiac
a ešte sme ani poriadne nikde neboli... Len nás tu rozmaznáva a platí
nám len tak...“ dodal Gareth zamyslene.
Niežeby mu takáto práca prekážala, no
obával sa toho, čo všetko bude od nich požadované na oplátku.
Bola pravda, že potrebovali istý čas
na to, aby sa s týmto lietadlom oboznámili. On sám predsa preštudoval dve
hrubé kopy manuálu, aby sa vtom vedel orientovať, v prípade, že by došlo
k nejakým komplikáciám. Aj John si prezrel nejaké veci, aj keď on už na
takomto type letel a strávili aj istý čas na letisku. Dali si pár
skúšobných, letov, riadenie im len tak padlo do ruky, a už by si vedeli
predstaviť aj dlhšiu cestu, ale nezdalo sa, že by sa Farrel chystal opustiť
ostrov.
V myšlienkach si zrekapituloval
ten prvý deň, keď túto ponuku prijali.
Prebrali spolu pracovné podmienky
a všetky požiadavky mladého šéfa. Napriek počiatočným obavám nenatrafili
na nič mimoriadne, dalo by sa povedať, že táto práca pre nich bola takmer
splneným snom, keďže plat bol primeraný ich požiadavkám a uniformy boli
presne také, ako si ich predstavovali, boli podobné ako tie, ktoré sa používajú
v aerolinkách, až na to, že boli z drahšieho materiálu a tak
trochu viac elegantnejšie. Obaja súhlasili z bežnou skúšobnou dobou
a dalo by a sa povedať, že na tejto práci nebolo nič výnimočné, okrem
toho, čo prišlo potom, keď tú základnú zmluvu podpísali...
A odvtedy sa okrem nácvikov
a skúšobných letov, akosi nikam nevzdialili. Šéf si ich nechal vo svojom
dome, do dediny sa dokonca ešte ani nepozreli, aj keď to párkrát navrhovali,
ale Farrel to vždy zavrhol s tým, že tam nie je aj tak nič zaujímavé
a všetko, čo potrebujú, im aj tak pošlú. Dalo by sa povedať, že teraz žili
s ním, v jeho dome, jedávali s ním, a robili mu spoločnosť
vždy, keď si ich zavolal k sebe. Hrali aj plážový volejbal s jeho
priateľmi, ktorí občas navštívili ostrov.
„Niežeby som sa sťažoval...“ dodal
Gareth, keď naňho John pozrel tak trochu zamračene.
Vedel, že by si mal užívať kým sa ešte
dá. Takíto ľudia mávajú zvyčajne svoje rozmary a keď ich niečo omrzí, tak
sa pohnú ďalej. Ich skúšobná doba bola stále v plnom prúde a nemohli
si byť istí, či ich náhodou nevyhodí skôr než sa vôbec niekam dostanú, ale aj
tak mu to pripadalo tak trochu zvláštne. Nikdy predtým s ním žiadny zamestnávateľ
takto nezaobchádzal ani Sim, aj keď ten bol preňho takmer ako rodina. Nevedel
kam presne by mal tohto zvláštneho mladíka zaradiť.
„Rozumiem tomu, čo chceš povedať,
Garry, len neviem, čo by na to povedal Sim, keby sme od neho odišli?“
„Zúril by ako pominutý.“
Gareth si to radšej ani len nechcel
predstavovať. Farrel by sa zrejme urazil tiež a už by s ním nechcel
spolupracovať.
A oni dvaja by boli akurát tak za
bláznov, že odišli od niekoho, kto sa o nich tak ukážkovo staral.
Spolu s jeho otcom napokon
doručili aj tú nešťastnú Cessnu a nezabili sa pritom, a práve teraz
sa zrejme zaoberali inou zásielkou, keďže im každú chvíľu písali a chceli
vedieť ako sa majú, nuž zatiaľ nemal veľmi o čom hovoriť, dosiaľ sa nepohli z ostrova a ani tu
toho veľa nevideli, okrem oblastí, ktoré Farrel považoval za bezpečné.
„Tak to ešte nejaký čas, nechajme
plávať a uvidíme ako sa to vyvinie...“
„Rozkaz, kapitán,“ zamumlal spokojne
jeho kopilot.
„Pokiaľ urobí niečo, čo sa nám nebude
páčiť, odchádzame... A vezme to celé na seba, aj keby ma mal Sim vyhodiť,“
dodal ešte John.
Gareth prikývol.
Vedel, že jeho partner to myslí úplne
vážne, ale dúfal, že k tomu nedôjde, hlavne preto, že jeho problém
s ex priateľom nebol ani zďaleka vyriešený.
Ich masáže boli dokončené a oni
tam už len sedeli, zabalení v plachtách a takmer nahí.
Potom už nemali možnosť pokračovať
v rozhovore, lebo za nimi prišiel Farrel.
Ten mladý muž bol oblečený
v plavkách, ktoré zvýrazňovali jeho prednosti. Žiarivo sa na nich usmieval.
„Dobrý deň, chlapci...“
Pozdravili mu.
Zrejme si bol zasurfovať, lebo si
niesol tú svoju dosku a chystal sa len tak prejsť okolo nich.
„Pán Farrel, môžeme s vami
hovoriť?“ opýtal sa John.
Ich zamestnávateľ sa obrátil.
Gareth by si na niečo také netrúfal.
Mal pocit, akoby sa mu srdce takmer zastavili v hrdle. Sakra, ten mladík
mal takú skvelú postavu. Tie kocky na bruchu, boli priam neuveriteľné. Ani on
také nemal, a to pravidelne cvičil.
Mladík bezstarostne podal dosku jednému
zo svojich sluhov, ktorí za ním pobiehal tak nadšene, akoby bol nejakým
princom.
„Chýba vám niečo?“ opýtal sa, keď
pristúpil bližšie.
„Len by nás tak zaujímalo, či niekam
poletíme, teda v najbližšej dobe... Aby sme boli pripravení,
a tak...“ začal John.
Gareth len skláňal hlavu.
Jeho partner vždy šiel na vec dosť
rýchlo a keďže ich oboch trápila táto otázka, nebolo nutné to ďalej
preťahovať.
„Teraz nemám veľa, času musím zariadiť
isté veci, týkajúce sa mojej firmy. Mám videokonferenciu, ale večer sa
o tom pozhovárame.“
Chystal sa odísť, ale Gareth sa chopil
šance tiež.
„Pán Farrel, čo od nás vlastne
očakávate?“
Ich zamestnávateľ naňho chvíľu len
hľadel, akoby snáď povedal niečo nevhodné, ale nakoniec to nijako nekomentoval,
pristúpil až celkom blízko k nemu a nasadil ten svoj okúzľujúci
úsmev.
„Len to, čo ste podpísali
v pracovnej zmluve, samozrejme...“ zatváril sa opäť ako seriózny
zamestnávateľ.
„Takže potom vám nebude prekážať, ak
pôjdeme do dediny?“ Gareth sa na to
zámerne, lebo vedel, že nechce, aby tam chodili a nechápal prečo.
Jemne mu nadvihol bradu a donútil
ho pozrieť sa mu priamo do tých zvláštnych očí.
„Nikam nepôjdete bez môjho dovolenia.
Musíte mi byť kedykoľvek k dispozícii. Je to jasné!“ opýtal sa prísne.
Gareth prikývol.
„Áno, pane...“
Julien sa otočil aj k jeho
kolegovi.
„Postarajte sa o to, aby váš
druhý pilot rešpektoval moje príkazy.“
