pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované Lilith.
„Ak mi to bude vyhovovať, tak to urobím...“
chladne si ho premeral John. Nebol z tých, čo sa len tak ľahko nechajú
zastrašiť.
Díval sa naňho tak, ako na Garetha,
keď sa po prvý raz stretli, vedel si predstaviť, ako sa teraz ich šéf cíti.
Aspoň si to myslel, ale keď si všimol ďalší vyzývavý úsmev, ktorý sa objavil na tvári
mladého miliardára, začínal o tom pochybovať.
„Som presvedčený, o tom, že to
tak bude...“ povedal bez najmenšieho náznaku strachu a nechal ich tam
oboch len tak sedieť a civieť na jeho opálený chrbát a nepochybne aj
sexi zadok.
Približne o desať minút, však už
boli obaja oblečení, nie plážovo, ale skôr tak normálne. Gareth vzal mobil
a zavolal Simovi.
Zhruba dvadsať minút mu vykladal
o tom, čo všetko zatiaľ urobili a ako sa k nim správa ich nový
zamestnávateľ.
John zatiaľ sedel pri ňom. A do
ničoho sa radšej neplietol, keďže nechcel, aby si Sim myslel, že to bol jeho
nápad. Predpokladal, že to od svojho obľúbeného pilota prijme lepšie než od
neho.
„Tak sme sa rozhodli, že odídeme...“
povedal napokon Gareth a čakal na nejaké podporné slová, vzhľadom na to,
koľko mu toho povedal, a čo všetko sa za tým podľa neho skrývalo.
„Garry, obávam sa, že aspoň ty tam
budeš musieť ostať...“
„Nie, Sim. S tým na mňa nechoď.
Počul si predsa, čo som ti ...“ nahnevane mu skočil do reči.
„Správa sa k nám ako
k svojim domácim maznáčikom! A prečo by som mal ostať ja a znášať
to!“ použil slová, ktoré nechcel vysloviť, ale zrejme mu nič iné neostávalo,
len vytiahnuť tú najhoršiu páku, aby pochopil s kým asi tak majú
dočinenia. Bolo im jasné, že neskôr mu už nebude stačiť len ich rozmaznávať
a nič z toho nemať.
„Lebo ťa nemôžem prijať spať.“
Gareth mal pocit, akoby ho niekto
práve na diaľku udrel. Ruka sa mu zachvela a takmer pustil telefón
z ruky.
„Nemôžeš ma prijať spať?“ opakoval
rozrušene.
John vstal a prevzal si od neho
telefón. Zrejme to aj naňho bolo príliš. Nastavil to na reproduktory.
„Ahoj, Sim, ako myslíš, to že ho
nevezmeš späť?“
„Nemôžem, už nejaký čas sa mi
vyhrážajú, preto som vás stiahol aj z toho letu s Cessnou, bol to
jeden z dôvodov, okrem toho, že bola nebezpečná, a vďaka naliehaniu
istých ľudí trvalo aj tak dlho, kým ste dostali tú druhú zákazku, lebo mi vtom
bránili a ja... mám malú firmu, ktorá nemôže Garetha ochrániť pred tými
ľuďmi... Julien Farrel, to môže všetko vyriešiť... Preto som ho k nemu
poslal... On nájde spôsob ako to zastaviť... Ak bude chcieť...“ dodal napokon
nie až tak ochotne.
Gareth si sadol do kresla a vzal
svoju tvár do dlaní.
To
snáď nikdy neskončí?
Kedy
mi konečne dajú pokoj?
§§§
Neskôr
večer...
Gareth a John vošli do jedálne,
tak ako to mali vo zvyku.
Sadli si na svoje zvyčajné miesta pri
veľkom stole. Bolo prestreté len pre troch, lebo Farrel nemal žiadnu inú
návštevu. Dnes odtiaľto takmer odišli, no teraz už vedel, že to nebude možné,
ak chce ešte niekedy lietať, a John ostal s ním. To si veľmi cenil,
aj keď vedel, čo toto ich rozhodnutie zrejme so sebou prinesie.
Netrvalo dlho a ten mladý muž
prišiel do jedálne, pozdravil im a sadol si k nim.
Chvíľu medzi nimi vládlo napäté ticho.
„Chcem sa vám ospravedlniť za svoje
dnešné správanie. Máte pravdu, potrebujete mať k dispozícii údaje,
o ktoré ste ma žiadali.“
„Ospravedlnenie prijaté,“ povedal
Gareth a pozrel na Johna, ten len prikývol, akoby mu na tom vôbec
nezáležalo.
„A čo sa týka vášho pobytu
v dedine, nebude to žiadny problém. Len oznámte, ktorémukoľvek z našich
firemných šoférov, aby vás tam odviezol. No nie je tam nič výnimočné. Ešte len
všetko budujeme.“
„To je od vás veľmi milé.“
Povedal John, ešte stále tak trochu
nepriateľským hlasom.
„Len by ma zaujímalo, prečo ste tak
náhle zmenili názor?“ podpichol ho kapitán Barrowman.
„Pretože po dnešnej noci sa tým už
nikto z nás nebude trápiť.“
„Čo také zvláštne sa stane počas
dnešnej noci?“ nedal si pokoj John.
Gareth zúfalo krútil hlavou, nepáčilo
sa mu, kam tento rozhovor smeroval. A nevedel, či chce poznať odpoveď.
„Nechajte sa prekvapiť...“ nemilosrdne
ho odbil Farrel.
Potom už začali nosiť jedlo na stôl,
a naložili si do tanierov, pričom ich hostiteľ im dal najavo, že im
dopredu nemieni nič prezradiť.
