varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+Poznámka: Nuž, poviedka sa nám pomaly chýli ku koncu, ostáva už len jedna kapitola + epilóg.
No ešte uvidím, ako to bude, či bude predĺženie, alebo nie... Možno bude dlhšia kapitola 10.
vhodné pre romantikov!
venované Lilith a Sanasami.
„Takže všetky tieto miesta, skutočne
chcete navštíviť?“
John prechádzal plán, ktorý im
odovzdal. A pokiaľ by to ich šéf mienil dodržať, tak by ich o pár dní
čakali celkom bežné povinnosti. Po večeri spolu viedli skôr obchodné rozhovory
a celé sa to akosi presunulo do vzťahu šéf a zamestnanci, kvôli čomu
im obom značne odľahlo. Možno by boli od Farrela odišli len tak, keby ich
niekde zamykal, alebo im bránil v pohybe, ale mali kľúče od domu
a kedykoľvek mohli odísť, nikto ich tam nezdržiaval. A podľa toho, čo
im predložil, to vyzeralo tak, že naozaj mieni využívať ich služby.
„Áno, nebudem tu predsa sedieť celý
rok. Mne osobne by to až tak neprekážalo, ale mám isté obchodné záujmy a ďalšie
neodkladné povinnosti,“ Julien sa naňho tak trochu urazene, zrejme sa mu vôbec
nepáčilo to, že mu kládli toľko otázok.
Gareth si sadol k nim.
Ťaživá atmosféra, ktorá medzi nimi
panovala ho pomaly prestávala baviť.
„Julien,“ oslovil svojho
zamestnávateľa, a ten sa k nemu okamžite obrátil.
„Chcete sa s nami vyspať?“ opýtal
sa bez okolkov.
John mu venoval mimoriadne mrazivý pohľad,
ale ani to ho nemohlo tak celkom vyviezť z rovnováhy. Už si na to zvykol.
A všimol si, že aj on
s napätím očakáva odpoveď na túto dosť chúlostivú otázku.
„Áno, chcem, ale nič to nemení na tom,
že si želám, aby ste pre mňa pracovali...“
Nebolo to však to pravé prekvapenie
večera, keďže už tak trochu tušil, že ten muž o nich má aj iný než
profesionálny záujem.
„Dúfal som, že jeho ponuke neodoláte,“
ozval sa ďalší hlas, do obývačky k nim vošiel muž, ktorého prítomnosť
Garethovi vyrazila dych.
„David?“
Jeho bývalý priateľ, ten kvôli ktorému
mal toľko problémov, a takmer skončil na mizine, tam stál, akoby sa vôbec
nič nestalo.
„Ahoj, Garry...“
Ani náhodou nepripomínal toho
vystrašeného chlapca, s ktorým sa zhováral len nedávno. Vyzeral, ako muž,
ktorý vie čo chce, aspoň tak naňho pôsobil, keďže sa nezľakol toho, ako
vyskočil a zamieril k nemu s dosť bojovným postojom.
„Chcel by som povedať, že ťa rád
vidím, ale nebola by to pravda. Vysvetlíš mi, čo to má znamenať?“ Naozaj ho
chcel udrieť, túžil potom viac, než po čomkoľvek inom, ale nedokázal sa ho ani
len dotknúť, niečo v jeho pohľade mu vtom bránilo.
„Áno, všetko sa dozvieš, sadneme si
spolu a preberieme to.“
Zvítal sa s Farrelom,
a pozdravil aj Johna.
„Takže vy ste ten priateľ
s pochybnou rodinou?“
„Áno, som to ja, ale moja rodina
zastáva miesta na vysokých postoch...“ spomenul meno svojej rodiny a aj
John, ktorý sa o takéto veci týkajúce sa vyššieho vedenia veľmi
nezaujímal, vedel o koho približne ide.
Vedel, že sú takmer všade,
v rôznych funkciách a ovplyvňujú toho naozaj veľa, predtým keď
s ním chodil si až tak veľmi neuvedomoval do čoho ide, keďže na rodinu
svojich milencov, hlavne tých, s ktorými sa len zabával sa zásadne
nevypytoval. Po tomto zážitku už radšej túžil poznať celý profil.
Po krátkom a nie veľmi srdečnom
zoznámení, si napokon všetci sadli späť k stolu.
„Vypočujeme si, čo nám chcete povedať,
ale nič viac...“ povedal im John a Gareth tiež prikývol. Bol zvedavý, čo
to má všetko znamenať, bolo to dokonca silnejšie než hnev a obavy.
„Ďakujem vám za to. Veľmi si to
vážim.“
Všetci si napokon sadli späť
k stolu.
„S Julienom sa poznáme dlho. Dalo by
sa povedať, že sme príležitostní milenci,“ objasnil im aspoň v krátkosti
vzťah s ich zamestnávateľom.
„Požiadal som ho, aby využil svoje
kontakty a zamestnal vás u seba. Samozrejme najprv ste sa mu museli
aj páčiť, inak by to neurobil,“ pozrel na svojho známeho, akoby uňho žiadal
potvrdenie.
Julien prikývol.
„Áno, páčite sa mi. To nebude
popierať.“
„Na tom nevidím nič, zlé, ale zaujíma
ma prečo si niečo také vôbec od svojho priateľa chcel? Ja som si prial, aby si
moje meno uvoľnil z tej slučky, do ktorej ma tvoja rodina chytila.“
Bola to naozaj jeho jediná požiadavka.
„Nikdy som ťa tak celkom nestretol
z dohľadu.“
„Takže si len sledoval, ako som sa kvôli
tebe dostal úplne na mizinu?“
Chladne skonštatoval Gareth.
„Áno, aj nie,“ vyhýbavo odvetil David.
„Ako to myslíš?“
„Musel som predstierať, že mi na tebe
nezáleží. Aspoň istý čas, aby si moja rodina myslela, že to mám už za sebou.
Ver mi, dobre ich poznám a viem, čo na nich platí. Ak by som na otca
naliehal, bolo by to ešte horšie. Musel som počkať, kým získam väčší vplyv, ani
tebe som nemohol povedať, čo chystám. Nikto to nesmie vedieť.“
„Stále nerozumiem tomu, čo od nás
chceš?“
Gareth pozrel na Johna, a ten
takisto súhlasne prikyvoval a dával mu silu čeliť týmto problémom už len
tým, že mu ponechával priestor, aby si to s partnerom vybavil bez jeho
priameho zásahu.
„Chcem, aby ste pracovali pre Juliena
a pre mňa. Som rád, že si si našiel dobrého partnera a vynahradím ti
všetko, čo som ti spôsobil.“
„Naozaj ti ďakujem za snahu, ale
myslím, že si s tým už nejako poradím.“
David sa na chvíľu odmlčal a opäť
pozrel na svojho spoločníka, ale ten mu len povedal: „Svoju časť dohody som
urobil, musíš im to vysvetliť ty.“
„Mám záujem hlavne o vás John.
Predpokladám, že keď sa váš mladý priateľ vráti k svojmu partnerovi ,
mohli by ste spríjemniť dni na ostrove mne a mojim priateľom. “
„To v žiadnom prípade,“ okamžite
to zamietol Gareth.
„Obávam sa páni, že na niečo také si
musíte nájsť niekoho iného. Môžete mi veriť, že nájdete chlapcov, ktorí to
urobia a nebude s nimi toľko starostí ako s nami,“ ozval sa aj John.
§§§
Prechádzali sa po súkromnej pláži.
„Si v poriadku?“
„Neviem,“ priznal Gareth neisto.
Zvečerievalo sa a začínalo byť
chladno, ale ani jeden z nich nemal chuť na návrat do domu.
Gareth chytil Johna za ruku. Chcel ho
mať pri sebe, čo najbližšie. Mať ho len pre seba a milovať sa s ním,
aby zabudol na všetko.
Dívali sa na more. Cítil ako ho
partner objal okolo pliec.
Stále bol tak trochu v šoku
z toho, čo im navrhli.
Nemohol sa z toho spamätať.
Niečo také absolútne neočakával, aj
keď mal určité predstavy o tom, čo všetko od nich ich nový šéf bude
požadovať.
Pobozkal svojho partnera, ľahol si do
piesku a cítil ako hrejivú ochranu partnerovho tela.
