20. 2. 2014

Manželská zmluva 10. kapitola 1/3










pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn (John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Hodnotenie




 venované Ell a Lilith.

„RIAĎ SA TOUTO ZMLUVOU...“ ZOPAKOVAL NAHNEVANE.
Neočakával, že po svadobnej noci si nájde od partnera práve takýto odkaz. Malcolm mu predsa sľúbil, že si budú užívať.
Nebol s ním spokojný?
Urobil v noci niečo, čím ho od seba odohnal?
Prečítal si to niekoľkokrát za sebou a po celý čas uvažoval o tom, kde urobil chybu.
Urobil naozaj všetko, aby ho odradil od jeho pôvodného úmyslu?
Netlačil naňho až príliš?
Alebo to všetko snáď bola iba hra a on sa doňho nikdy v skutočnosti nezamiloval? Len chcel, aby nadobudol falošný pocit bezpečia a zvykol si tu, aby sa on mohol túlať, kým sa niekto bude starať o jeho deti a prevezme za ne zodpovednosť?
Prestával si byť istý tým, že tomu mužovi vôbec niekedy rozumel. No neveril tomu, že sa s ním len zahrával.
Kde si, Malcolm?  A prečo si opäť utiekol od svojej rodiny?
Nechápal to.
Bolo im spolu dobre. Už ani len nemyslel na to, že by skutočne mohol dospieť k takémuto rozhodnutiu, už dlhší čas o tom ani len nehovoril, a všetko vyzeralo tak, akoby viac nemal v úmysle odísť.
Mal toľko otázok, no odpovedí sa až príliš obával.
 Jeho manžel tu už nebol, ostala len akási obchodná dohoda. Musel sa vyrovnať s tým, že nateraz je to všetko čo má.
Prešiel tú prekliatu zmluvu ešte raz bod po bode.
Podpísal to a schválil. Bol dokonale vyrozumený s jej obsahom.
Súhlasil si s tým, aj s pôvodným konceptom, tak to neostáva nič iné len to dodržiavať.
Pomyslel si napokon, trochu ho to upokojilo, ale stále bol veľmi nahnevaný, že odišiel len tak bez rozlúčky.
A vôbec sa netešil na rozhovor s Tommym, nepripravoval ho na to, že otec opäť odíde, lebo podľahol sebaklamu, že to napokon kvôli svojej rodine neurobí. Tušil, že toto neprejde len tak bez povšimnutia.
Ianto pokrčil lístok, odložil zmluvu čo najďalej od seba a dlhšiu dobu tam len tak sedel s hlavou v dlaniach.
Napokon vstal, dal sa do poriadku, a vyšiel von z ich spoločnej spálne, z ktorej sa nemienil ani len pohnúť.
Možno ho Malcolm nechal samého, ale to neznamená, že kvôli tomu všetko zanedbá a bude sa správať nezodpovedne.
Aspoň niekto v tejto rodine musí pevne stáť na zemi a postarať sa o deti.
Malcolm však ešte nevie, čo ho čaká, keď sa mu ozve. Dá mu jasne najavo, že nie je spokojný s tým, akým spôsobom od nich odišiel.  
„Pani Harrisová?“
Šiel rovnou za domácou, ktorá práve vyšla z izby jeho malej dcérky.
„Dobrý deň, pán Jones.“
Ponechal si svoje priezvisko a to patriace jeho manželovi si pridal až na koniec, ale v konečnom dôsledku sa rozhodol pre používanie svojho pôvodného priezviska a teraz bol za to vďačný, keďže oslovenie Merlyn, by ho podráždilo zrejme na najväčšiu možnú mieru.
„Dobrý deň,“ zahanbil sa, že jej najprv nepozdravil.
„Viete, kedy odišiel môj manžel?“ opýtal sa jej.
„Nie, pán Jones. Dnes ráno mi dal vedieť, že súhlasí s tým, aby malá slečna mala aj opatrovateľku. Povedal, že ste to spolu už prekonzultovali, chcela by som vám obom predstaviť vhodnú kandidátku, ale keďže pán tu nie je...“
„Rád sa s ňou pozhováram sám. Kedy presne to bolo?“
„Približne vtom, čase, keď Thea začala plakať... Asi okolo pol šiestej...“
„Je v poriadku?“ opýtal sa trochu rozrušene.
Pani Harrisová prikývla.
„Pán Jones, ak dovolíte, toto je moja najmladšia dcéra Naomi...“
Ianto si všimol pomerne nenápadne dievča, ktoré stálo za ňou.
Pôsobila sympaticky, aj keď trochu nevýrazne a neisto, podobne ako on, keď prvý raz vkročil do takého veľkého domu.
„Som rád, že vás spoznávam, Naomi.“
„Ale ja nie...“ povedal Tommy, ktorý sa takisto vyšiel z detskej izby.
„Prečo sem prišla a kde je ocko?“
Ianto nevedel, čo by mal povedať.
Jeho syn sa s otcom v poslednom čase zblížil a opäť spolu fungovali ako rodina, preto bolo preňho ťažké mu povedať pravdu.
„Vieš, Tommy... tvoj ocko šiel na dlhšiu obchodnú cestu... chvíľu budeme doma sami... len mi traja...“
Tmavovlasý chlapček pokrútil hlavou.
„Zavolaj ho späť!“ naliehal a nespokojne sa krútil.
„Mrzí ma to, zlatko, ale to nebude možné...“
„Prečo nie?“
Mlčal.
„Ocko nás opäť opustil, však? Nechal nás tu...“ bolo vidieť, že má opäť slzy na krajíčku a zároveň je tesne pred výbuchom zlosti, Ianto už poznal ten výraz a vedel, čo asi bude nasledovať, ale tajiť to pred ním nemalo žiadny význam.
Nepočítal s tým, že by sa Malcolm mohol v najbližšej dobe vrátiť a klamstvo akokoľvek milosrdné by narušilo dôveru medzi nimi.
Malý sa začínal triasť a keď sa ho pokúšal vziať na ruky, vytrhol sa mu.
Kľakol si k nemu a chytil ho za ruky.
„Spolu naňho počkáme dobre? On sa vráti... a potom budeme všetci opäť spolu.“
„Sľubuješ?“
„Áno.“
Tommy sa napokon nechal objať.
Pritúlil sa k nemu a pevne sa ho držal.
„Ale ty nikam neodídeš, však?“
„Nie, ja ostanem s vami.“
Hladil ho po chrbte.
„Chcel som ockovi ukázať vláčiky, aj tebe... „
„Pozrieme si ich spolu...“ naznačil Naomi, aby šla s nimi.