pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované Sanasami, Ell, Lilith.
Musel mu ponúknuť tú najvyššiu
cenu, až to dokázalo mladého obchodníka zaujať a konečne ho začal počúvať.
„Môžeme sa stretnúť a prebrať
to osobne?“ opýtal sa ho tým svojím príjemným hlasom. Najradšej by mu povedal,
čo si o takomto type schôdzky myslí, ale to by bol zrejme koniec všetkých
jeho nádejí. Preto len pevnejšie zovrel svoj mobil, a snažil sa, aby jeho
odpoveď znela úplne pokojne.
„Áno, bol by som rád, keby sme sa
stretli...“ nechcel znieť príliš dychtivo, preto dával mužovi priestor, aby sám
rozhodol o mieste a čase stretnutia.
Na druhej strane bolo chvíľu
ticho, a on takmer nedýchal od strachu, že sa to rozhodne vziať späť. Ponúkol
mu, aby sa stal jeho milencom pred pár mesiacmi. Chladne ho odmietol, ako to
mal vo zvyku. No našťastie sa zdržal akejkoľvek teatrálnosti a bol k nemu
v podstate slušný, inak by sa neodhodlal na niečo podobné.
„Urobím si na teba čas, zajtra o štvrtej...
Príď ku mne do môjho apartmánu... Tvoja ponuka si skôr žiada viac súkromia...“
„Áno, tiež si myslím, že to tak
bude najlepšie.“
Nepamätal si, kedy naposledy
viedol takú zložitú konverzáciu. Aj keď to tak nevyzeralo, sám hľadal vhodné
slová, a to čo mu ponúkol do telefónu, ho natoľko vyčerpalo, že potom už
ani poriadne nevedel, čo by mal povedať.
Ponúkol tomu mužovi svoje telo,
výmenou za istý druh pomoci. A nebolo pochýb o tom, akú pomoc si pod
tým asi predstavuje.
„Tak dobre, Kim Myung-soo, uvidíme sa zajtra.“
Vyslovenie jeho celého mena naňho
pôsobilo upokojujúco.
Dostal zo seba ešte pár slov,
ktoré boli dosť neurčité a ani zďaleka nevystihovali jeho duševné
rozpoloženie. Až potom bol ten hovor konečne ukončený a on chvíľu sedel s hlavou
v dlaniach.
Srdce mu prudko tĺklo.
Chvíľu zhlboka dýchal, aby sa
upokojil, a keď pocítil, že sa znovu začína upokojovať, opatrne vstal a pomaly
sa vliekol hore po schodoch.
Pokúšal sa nevšímať si, že dom je
úplne prázdny, že nič nie je na svojom mieste...
Holé steny, chlad a tma.
Takmer poslepiačky zamieril do
svojej izby a zabuchol za sebou dvere. Nechali mu len matrac a jednu prikrývku.
A vankúš pochybnej kvality, jeden z tých starších.
A nejaké osobné veci, jeho
oblečenie a knihy zo školy boli pohádzané na dvoch vratkých kôpkach, ktoré
sa mohli každú chvíľu preboriť.
Ľahol si na matrac a natiahol
si na seba prikrývku.
Oboma rukami pevne objímal
vankúš. Zvieral ho tak pevne, až ho z toho rozboleli ruky, ale nemohol si
pomôcť.
Pred očami sa mu opäť odvíjal ten
príbeh.
Videl svoju matku úplne zrútenú v slzách
pri nohách akéhosi úradníka.
Nikdy predtým ju nevidel plakať,
nikdy predtým sa nikoho nedotkla, ale toho muža prosila na kolenách, aj keď
vedela, že to nemá zmysel. Robil si len svoju prácu, nerozhodoval o tom,
čo sa stane s ich majetkom.
Kričala. Dostala záchvat zlosti.
Po prvý raz prejavila emócie
takéhoto druhu, predtým z nej vyžarovala chladná dôstojnosť.
A na druhý deň, potom ako im
oznámili, že ich čaká exekúcia. Zavrela sa do kúpeľne s vínom. A tabletkami.
Zistil to, až keď sa vrátil zo
školy. Prišiel skôr, lebo im musel oznámiť, že už nebude môcť uhrádzať školné.
Matka ležala nehybne na zemi.
Všade bola voda, jej vôňa sa
vznášala vo vzduchu.
Prežil ďalší šok, keď volal
rýchlu zdravotnú pomoc a videl ako ju odvážajú na nosidlách.
Predtým s ňou bojoval a nútil
ju, aby sa prebrala. Podarilo sa mu to, ale vedel, že ak sa veci nevrátia do
starých koľají, ostane úplne sám.
Neboj sa, mama. Otec sa o teba nepostaral, ale ja to urobím.
Pomyslel si odhodlane.
Postarám sa o nás oboch.
Obrátil sa na bok a privrel oči.
Nebol pripravený vzdať sa svojho
života, mienil oňho bojovať až do poslednej chvíle.
Potreboval sa dobre vyspať, aby
nemal ráno opuchnuté oči, musel vyzerať dobre, a dôkladne sa pripraviť na
svoje stretnutie s O´Neilom.
Chcel naňho urobiť ten najlepší
dojem, aby ten muž pochopil, že nemá inú možnosť len obnoviť svoju ponuku.
