pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované ell a Lilith.
Luxusný apartmán, v ktorom mal
stráviť noc, dokonale vyhovoval jeho predstavám. Príjemné prostredie, a to,
ako sa oňho každý staral, bolo súčasťou jeho sveta, on vždy rozhodoval a dostával
to najlepšie.
Jeho budúci milenec mu urobil
krátku prehliadku a trval na tom, že to bude on, kto ho odprevadí do izby,
keď bude pripravená.
Nebránil sa tomu, uvítal jeho
spoločnosť, aj keď si nebol istý, ako bude fungovať ich vzťah.
„Vyhovuje ti to?“ opýtal sa ho
Dennis.
„Áno, veľmi sa mi tu páči,“ čo sa týkalo
miestností, kde by mal stráviť noc, nebol až taký náročný, stačilo mu, ak bolo
prostredie príjemné a nebolo tam nič rušivé, čo by mu bránilo zaspať, a rozhodne
oceňoval aj to, že bude mať pohodlnú posteľ.
„Mám ešte jednu otázku týkajúcu
sa našej dohody...“
„Počúvam ťa.“
Povedal O´Neil a tváril sa
tak, akoby snáď od neho ešte niečo požadoval.
Myung-soo si sadol na posteľ a zaujal
dosť provokatívny postoj.
„Týka sa mojej školy. Ja chodím
na súkromnú akadémiu a tento rok maturujem, ale nemohol som uhradiť školné
za ďalší polrok, preto som si musel dať nútenú prestávku, ja... Chcel by som
vedieť, či budeš podporovať aj moje vzdelanie a tak...“ vedel, že toto tak
celkom nebolo v ich dohode, no potreboval si to vyjasniť a spomenul si
na to, až teraz, keď sa pozrel na svoje veci a školské knihy, ktoré mu
boli prinesené z jeho domu. V opačnom prípade by musel prestúpiť na
bežnú školu, každopádne vedel, že to nie je až také jednoduché a nerád by
si na poslednú chvíľu zvykal na iné prostredie.
Vyzeralo to, že ho záujem o školu
príjemne prekvapil.
„V ktorom si ročníku?“
„Vo štvrtom. Už len jeden polrok
a končím. Teda, ak sa mi to podarí.“
Dúfal, že to tak bude. Nevedel si
predstaviť, že by vyletel úplne na konci, niečo také bolo pod jeho úroveň a absolútne
neprípustné.
„Dáš mi údaje o svojej škole
a zajtra sa o tom dohodneme.“
Bez problémov mu napísal všetky
údaje na čistý papier.
Vrátane toho, čo všetko to bude
stáť, aby dokončil štúdium a prípadne aj to, čo okrem školného ešte bude
potrebovať.
Nebola to až taká zanedbateľná
čiastka, no v poslednom čase akosi všetko prepočítaval, takže mu nerobilo
problém to tak narýchlo načrtnúť.
„Toto bude asi tak všetko...“
povedal pokojne.
„Uvidím, čo sa dá robiť. Čo sa týka
zajtrajšieho dňa, chcem, aby si neopúšťal hotel bez môjho vedomia. Tvoj mobilný
telefón dostaneš, až keď bude dohoda podpísaná.“
„A čo keď mi zavolajú kvôli mojej
matke?“
„Daj mi číslo nemocnice a ja
zariadim, aby ti prípadne záležitosti týkajúce sa nej, prepojili do hotela, ak
to bude hovor od nich, tak ti dovolím ho prevziať.“
Nepáčilo sa mu to, ale neostávalo
mu nič iné len prikývnuť, pokiaľ s ním nechcel mať problémy. Predpokladal,
že keď sa spolu vyspia, a začnú si trochu dôverovať, nebude chcieť vedieť
o každom jeho kroku, ale keďže sa chystal minúť naňho toľko peňazí a jeho
rodina prišla o dôveryhodnosť, nečudoval sa, že má pochybnosti.
„Nikam neodídem, pán O´Neil.“
„Tak to bude najlepšie. Uvidíme
sa zajtra a celé to už definitívne uzavrieme.“
Už sa na to začínal tešiť.
Chcel, aby ho čo najskôr vzal do
svojej postele.
Aby dohoda začala fungovať a všetko
sa vrátilo do starých koľají.
„Pán O´Neil a čo bozk na
dobrú noc?“
Dennis pristúpil k nemu a jemne
ho pobozkal na pery.
„Tak zajtra pán Kim...“ zdôraznil
to ešte raz a Myung-soo tušil, čo to
bude preňho znamenať.
Prísľub toho, čo ho čaká, bol v jeho
očiach, nepochyboval o tom, že ich dohodu naplno využije.
Sledoval ho pohľadom, až kým
definitívne neopustil jeho apartmán.
Po Dennisovom odchode zamieril
rovno do kúpeľne.
Zbavil sa nepríjemných pocitov,
celá tá ťarcha problémov z neho spadla, keď sa zabalil do mäkkého županu.
A vrátil sa späť do svojej
izby.
A dúfal, že ďalšie ráno
príde čo najskôr.
