19. 2. 2014

Material boy 2. kapitola 2/3







 pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie



 venované Lilith a ell.
„Toto je kompletná dohoda so všetkými dodatkami...“ povedal mu Dennis.
Zmluva mala niekoľko nahrubo popísaných strán. A dopracovali sa k nej až počas nasledujúceho rána. Napokon to trvalo dlhšie, ako si pôvodne mysleli, Myung-soo bol spokojný s tým, ako sa oňho nový priateľ staral.  
Prišiel za ním pár minút potom, ako mu priniesli objednané raňajky. Dával si ich v posteli, lebo mu ich priniesli na takom podnose, ktorý mu tento luxus umožňoval. Na druhej strane veľkej postele skončila tá niekoľkobodová zmluva.
„Hneď sa na to pozriem. Ty si už jedol?“ opýtal sa ho, keď si všimol ako naňho hľadí.
„Nie, ešte som nemal čas...“
„Pokojne si zober, čo len chceš z môjho...“
Jeho obchodný partner naňho chvíľu zvláštne hľadel.
„Nie, to nebude potrebné. Dám si len kávu.“
„Mám ťa snáď nakŕmiť?“ opýtal sa prísne.
Všimol si, že jeho budúci milenec je tak trochu bledý. A pôsobí akosi skleslo, a unavene. Zjavne nebolo až také jednoduché dostať ho z dlhov a musel kvôli tomu pracovať dlhšie než predtým, keďže mal na starosti aj hotel.
Obdivoval ho, že to všetko dokáže zvládnuť.
„Môžeš to skúsiť, ak chceš...“ 
„Poď ku mne a aspoň ochutnaj. Mal by si mať silu na naše ďalšie rokovania, lebo inak za mnou nebudeš stíhať,“ nasadil mierne provokatívny tón hlasu.
Dennis si ľahol k nemu na posteľ, odsunul zmluvu, vzal si paličky o ochutnal.
„Je to sladké...“
 „Presne tak to má rád,“ povedal a prisunul k nemu aj ďalšie dobroty. 
Bol rád, že toho objednal tak trochu viac. Mal taký pocit, že to bude potrebovať.
„A čo chutí tebe?“ zaujímal sa.
„Nie som veľmi prieberčivý, zjem všetko, čo mi dáš.“
„Tak dobre... Skúsim to...“ nasadil bojový výraz tváre.
Dennis sa pohodlne oprel a prenechal mu vládu nad tým, čo si dá do úst. Aspoň na chvíľu.
Napokon ho to podnietilo k tomu, aby aj on začal jesť a objednal si pre seba aj kávu.
Napokon odsunuli podnos nabok a venovali sa uzavretiu ich malej dohody.
Myung-soo ho po celý čas po očku pozoroval, a po celý čas študoval zmluvu naozaj veľmi pozorne, aby mu nič neuniklo.
Bola nepríjemná.
Dalo by sa povedať, že všetko čo bude robiť záviselo výlučne od O´Neilových príkazov. Bez jeho súhlasu si nemohol ani naplánovať voľný čas, a čo sa týkalo sexu musel byť k dispozícii vždy, keď ho jeho partner bude potrebovať.
No mohol sa vrátiť do školy, pod podmienkou, že školné si mu neskôr vynahradí, keď bude jeho firma opäť zarábať.
Bola to férová ponuka  a nič proti nej nenamieta.
Medzitým mu priniesli aj kávu a Dennis ju pomaly popíjal, kým on naďalej študoval zmluvu.
„Kde to mám podpísať?“ opýtal sa napokon.
„Na každú stranu zvlášť a potom aj na koniec... Aj druhú kópiu...“ inštruoval ho mladý hoteliér.
„Dobre.“
Statočne všetko popodpisoval.
Bolo to ťažké, trochu sa mu chvela ruka, no napokon sa dostal až na koniec druhej kópie.
„Takže teraz sme už oficiálne spolu...“ poznamenal mierne znepokojene.
Nevedel prečo to povedal, akosi mu to prišlo na jazyk, skôr než o tom stihol porozmýšľať.
Áno, prial si, aby to bolo uzavreté čo najskôr, ale keď to už raz urobil, ale keď k tomu došlo mal zmiešané pocity.
„Nie, sme spolu...“ okamžite ho vyviedol z omylu Dennis.
Tváril sa, akoby ho niečím urazil.
„Si moja sexuálna hračka, na istý čas neznamená to, že s tebou plánujem seriózny vzťah...“
„Tak som to nemyslel...“ hlesol namrzene.
Ešte pred malou chvíľou sa cítil v jeho spoločnosti príjemne, ale táto poznámka ho dokázala dokonale rozhodiť.
Nevedel prečo.
Nemal by sa hnevať, keďže poznal okolnosti tejto dohody a vedel, že v podstate predáva svoje telo, ale aj tak ho to rozhodilo.
Bojoval s tým, aby celú tú dohodu neroztrhal a neposlal ho do čerta.
„Som rád, že si to pochopil. Teraz už musím ísť, mám ešte povinnosti. Na dnešnú noc si nič neplánuj. Prídem za tebou, buď na to pripravený...“ oznámil mu chladne.
Usúdil, že má asi len zlú náladu, tak len prikývol.
„Budem na teba čakať.“
No tentoraz ho nechal odísť bez toho, aby si vypýtal bozk.
§§§
Prechádzal sa po izbe z jednej strany na druhú.
Čakal na muža, s ktorým mal stráviť noc, no čím dlhšie meškal, tým viac ho to znepokojovalo.
Obával sa, že k nemu bude chladný, ako počas  dnešného rána,  potreboval mať pri sebe opäť toho sympatického mladého muža.
Ráno sa tváril tak, akoby mu niečím ublížil, usúdil, že zrejme prekročil stanovené hranice a chystal sa mu za to ospravedlniť, aj keď to bolo proti jeho zásadám.
Ľadový princ sa ešte pred nikým nesklonil, ale práve teraz nevedel, ako inak by si mal poradiť so svojou nervozitou.
Obával sa, že s ním nebude spokojný a vyhodí ho.
Nevie predsa ani čo by mal robiť, netrúfal si zisťovať podrobnosti.
Práve si už snáď po tretí raz sadol na posteľ, keď sa dvere konečne otvorili a dovnútra vošiel mladý muž v drahom obleku.
„Dobrý večer...“ pozdravil mu.
„Dobrý večer...“ odpovedal automaticky.
No hneď ako sa k nemu priblížil prepadla ho úzkosť.
„Prepáč mi to,“ zamumlal rozrušene, keď Dennis za sebou zavrel dvere.
„To čo som povedal ráno, ja nemyslel som to v zlom...“  a pokračoval ďalej, keďže mladší muž si ho len nespokojne premeriaval.
„Nemyslel som to tak, nechcel som ťa ráno nahnevať,“ dodal omnoho dôraznejšie, ale ani to sa nestretlo s pochopením.
„Prišiel som s tebou stráviť noc. Nepotrebujem žiadne ospravedlnenia, to je všetko, čo od teba chcem...“ povedal prísne.