26. 2. 2014

Material boy 3. kapitola 1/3





 pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie


 venované Ell a Lilith.


Prebudil sa.
Príjemné pocity spojené s teplom a bezpečím sa pozvoľna prelievali do slabého náznaku paniky. Cítil svoje telo, uvedomoval si jeho súčasti, o ktorých nikdy predtým priveľmi nepremýšľal a spomínal na noc, ktorú strávil v tomto hotelovom apartmáne. Chvíľu len privieral oči a zhlboka dýchal, aby sa zbavil toho dočasného nepohodlia.
Hlavu mal položenú na mužovej hrudi a bol objímaný pevnými rukami, ktoré si ho k sebe tisli. Nikdy predtým s nikým nezdieľal takú intímnu blízkosť. Iných by od seba možno nemilosrdne odstrčil preč, možno by sa stiahol do seba a viac by na svojho milenca ani len nepozrel, ale Dennisa pustil k sebe, výmenou za výhody plynúce z ich vzťahu.
Pripravoval sa na tento okamih ešte skôr než k tomu došlo a urobil všetko preto, aby ho telo v žiadnom prípade nezradilo.  No napokon to nebolo až také potrebné, ako si pôvodne myslel, medzi nimi rozhodne fungovala istá spriaznenosť. Dopomohlo to k tomu, aby sa v jeho prítomnosti cítil uvoľnene a spokojne.
Dennis napokon otvoril oči a pozrel sa naňho. Obával sa, že sa od neho nešetrne odsunie, no ich rozhovor zrejme medzi nimi tak trochu prelomil ľady, preto sa len natiahol po svojom mobile a chvíľu žmúril na displej, zrejme v snahe zistiť, koľko je hodín. 
9:30
To bol zrejme čas, ktorý akosi odmietal akceptovať. No zrejme už bolo neskoro čokoľvek podniknúť.
Odložil mobil späť na stolík a klesol späť do postele.
„Dobré ráno, pán O´Neil.“
 „Aj ja ti prajem dobré ráno.“ 
Na chvíľu sa zarazil, akoby nad niečím premýšľal no napokon len vyhlásil.
„Myslím, že mi môžeš tykať, ak chceš...“ prehodil takmer ľahostajne. A zrejme usúdil, že prišiel vhodný čas na to prepustiť ho zo svojho objatia.
Chlapec spokojne prikývol.
„Áno, to urobím rád... Dennis.“
Myung-soo mu jemne odhrnul z tváre vlasy.
Jeho milenec to nijako nekomentoval, ale ani proti tomu otvorene neprotestoval.
Páčilo sa mu prebudiť sa vedľa neho. Zdalo sa mu, akoby nezáležalo na ničom inom len na želaniach toho muža.
„Naraňajkuješ sa so mnou?“  pokúšal ho s mierne našpúlenými perami.
„Nie, pokojne si niečo objednaj, ja mám schôdzku.“
Nespokojne sa naňho zamračil. Nechcel, aby od neho len tak odišiel. Vedel, že Dennis zabudne na jedlo, keď mu to nikto nepripomenie.  
„S kým?“
„Hovorí ti niečo meno Go Kyung-pyo?“
Myung-soo prikývol.
„Bohužiaľ, áno...“
„Teraz je vlastníkom tvojej firmy. Odkúpil ho tajne od predchádzajúceho veriteľa, včera sa mi ozval, keď som si zisťoval isté informácie. Má záujem o stretnutie so mnou.“
„On skutočne...“
Myung-soo bol z tej správy v šoku.
„Áno, je to ten muž, ktorého si vtedy ponížil a potupil. Predpokladám, že veľmi dobre chápeš, aké ťažké bude s ním vyjednávať.“
„Mrzí ma to.“
Zamumlal nespokojne. Vedel, že vtedy zašiel až príliš ďaleko, no teraz sa to už nedalo len tak ľahko vrátiť späť.
„Mne sa nemusíš ospravedlňovať.“
Dennis si na seba hodil oblečenie. Zrejme sa chcel prezliecť a dať do poriadku vo svojom vlastnom apartmáne.
„Skôr než pôjdem, chcel by som vedieť, čo všetko si ochotný obetovať, aby si firmu dostal späť?“  pýtal sa ho opäť ako nejaký obchodník, akoby sa nič vážne medzi nimi nezmenilo.
„Dokážem si pred ním kľaknúť a prosiť ho o odpustenie, ale isté veci, chcem zdieľať len s tebou.“