varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované Lilith, Sanasami a Ell.
Myung-soo stál na schodoch
honosnej vily. Sledoval ako exekútor zabavuje umelecké diela, väčšinu nábytku a všetko,
čo ešte malo nejakú hodnotu. Jeho muži všetko odnášali do auta, ktoré na nich
čakalo vonku.
Muži prikývli a ďalej zápasili
s pomerne ťažkým starožitným nábytkom.
Pomaly zišiel dolu, s hlavou
hrdo zdvihnutou, a zamieril rovno k mužovi, ktorý mal celú túto
nepríjemnú záležitosť na starosti.
Prevzal si od neho všetku
potrebnú dokumentáciu, a po pár zdvorilých vetách, ktoré akoby nevyšli z úst
tínedžera, toho muža presvedčil, že má všetko pod kontrolou. Nemal na výber,
otec dlho narobiť dokázal, ale keď mali dopadnúť na ich rodinu, jednoducho
ušiel a nechal ich úplne bez prostriedkov.
Bol rád, že matka nie je doma a nevidí
to, čo urobili s ich domovom. Napokon bolo lepšie, že sa zrútila a skončila
v nemocnici. Predpokladal, že kým ju odtiaľ prepustia, bude už všetko opäť
v poriadku. Postará sa o to, ale nanešťastie to nestihol včas, aby
mohol zastaviť dnešnú exekúciu, takže mu neostávalo nič iné len pozorovať tých
mužov a dohliadnuť na to, aby nič nepoškodili. Teraz bol pánom domu on. A nechcel, aby ho niekto považoval za
slabocha a bezmocné dieťa. Hrdosť a dôstojnosť z neho priam
vyžarovala. Bol pre nich pán Kim, nie len dieťa, ktorému pred očami rozoberajú
celý jeho doterajší svet.
Je to mladý pán, ktorý ich prijal
vo svojom dome a oni sú stále hlboko pod ním, aj napriek tomu, čo prišli
do jeho domu vykonať.
„Dávajte pozor! Nech vám to nespadne!“ kričal na mužov, ktorí
brali matkine obľúbené sedačky z jej prijímacieho salónika.
Zastali a zvesili hlavy, aj
napriek tomu, že pod ťarchou tých sedačiek ledva vládali dýchať.
„Áno, pán Kim, dáme si pozor...
Dáme si veľký pozor...“
Ani títo muži si nedovolili mu
odporovať, napriek tomu, ako skončila jeho rodina, videl ako tie kreslá niesli
s omnoho väčšou opatrnosťou než predtým.
Až keď sa za nimi zavreli dvere,
sadol si na schody a chvíľu sa jeho telo otriasalo nespokojnosťou a hnevom.
Do trinásteho bude aj ich dom
predaný a ostatnú na ulici, tak to ich otec zariadil, keďže jeho dlhy
trikrát prevýšili celý ich majetok.
Mohli by vyhlásiť bankrot a žiť
si v niečom menšom, mali ešte odložené bokom peniaze na jeho štúdium,
ktoré otec našťastie oddelil, od firemných peňazí a boli prepísané na
spoľahlivú osobu, ale on sa nemohol zmieriť s tým, že toto je koniec.
Držal v ruke príkaz, kde mu
to oznamovali.
No bol to len papier, ktorý
preňho nič neznamenal, lebo sa chystal urobiť to najťažšie rozhodnutie vo
svojom živote.
Vytiahol z vrecka svoj
mobil, šiel po otcov adresár, nebol cenný, bola to len obyčajná knižka, ktorá
ostala ležať na zemi medzi ostatnými papiermi.
Otec si veci takto zapisoval,
keďže tak celkom nedôveroval elektronike. A on si číslo toho muža
samozrejme neukladal.
DENNIS O´NEIL
Tomu musel zavolať a ponížiť
sa pred ním, aby získal späť majetok, ktorý mu po práve patril.
