názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
Hodnotenie
venované Sanasami, Ell, Lilith.
Musel si zahryznúť do pier, aby
nevzdychal príliš nahlas. Pocítil ako jeho ruka prenikla cez nohavice
a začala ho hladiť omnoho odvážnejšie, cítil ju na svojej horúcej pokožke,
spokojne sa oňho obtieral a tisol sa k nemu.
„Min Su...“
„Pobozkaj ma...“ poprosil ho, keď si
uvedomil, že sa už viac nedokáže len dívať na jeho sladké pery.
„Nie, to...“
„Ničoho sa neboj,“ napomenul ho nežne.
„Nemôžem...“ pošepol mu rozrušene. No
neprestával ho ďalej hladiť, a on mal pocit, že sa zblázni od túžby po
ňom.
Opatrne povolil zovretie
a dovolil jednej ruke, aby pomaly vkĺzla
pod spolužiakovu školskú uniformu.
Pocítil ako sa pevné svaly jeho brucha
nespokojne zovreli.
„Bude to dobré...“ tíšil ho.
Po jemnom pohladení sa takmer mučivo
pomaly presúval čoraz vyššie.
Jemne dráždil bradavky a želal
si, aby ich mohol aj ochutnať, ale vedel, že niečo také by bolo až príliš
nebezpečné a jeho spoločník začínal byť dosť rozrušený. Chcel ho len tak
trochu dráždiť. Usmial sa, keď Sang Hee
spokojne zastonal.
„Neprestávaj...“
Posilnený touto pozornosťou využil to,
že sa na nich začínali tlačiť ďalší ľudia, nastupujúci na druhej zastávke,
a keď sa to akosi ustálilo, opatrne sa oprel o osobu, ktorá stála za
ním, a druhou rukou pohladil spolužiaka po stehne a neskôr prstami
jemne preskúmal vypuklinu v jeho nohaviciach.
Ich pery sa k sebe konečne
priblížili a pobozkali sa.
Sang Hee mal už nejaké skúsenosti,
lebo ho bozkával dosť vášnivo a dosť rýchlo a vyžiadal si aj vstup do
jeho úst.
Bol spokojný s ich bozkávaním,
telo mal príjemne rozboľavené a najradšej by bol, keby mohol v tejto pozícii
zotrvať ešte nejaký čas.
„Musíme už... vystúpiť...“
s námahou so seba dostal Sang Hee.
„Tak skoro?“
„Obávam sa, že áno...“
Trochu sa červenal.
Pery mal navreté od vášnivých
bozkov, a po prežitom dobrodružstve sa stále tak trochu chvel.
„Tak dobre...“ súhlasil napokon.
Vlak zastal, dvere sa otvorili, a oni
nimi prešli, akoby sa absolútne nič nestalo.
Kráčali vedľa seba po ulici,
obaja úplne potichu. Nechcel, aby to tak ostalo, obával sa, že to medzi nimi
utvorí bariéru, ktorú už nedokáže prekonať.
Dával mu však priestor, aby sa prejavil
ako prvý a niečo mu povedal, ale on len hľadel do zeme a mlčal, tak
mu neostávalo nič iné len prevziať iniciatívu.
„Chcem, aby si vedel, že sa mi
páčiš...“ povedal mu bez akýchkoľvek vytáčok. Nemal rád zbytočné dvojzmyselné
reči, ktoré aj tak človeka len zmiatli.
„Naozaj?“ ozvalo sa pípnutie,
takmer na hranici počuteľnosti.
„Áno, páčiš sa mi,“ zopakoval pre
istotu trochu dôraznejšie.
„Aj ty mne...“ povedal napokon, ale stále sa
naňho odmietal pozrieť.
Min Su sa usmial.
„Takže sa na mňa nehneváš, že som
ťa dostal do takej situácie?“
Sang Hee pokrútil hlavou a konečne
sa naňho pozrel.
„Nie, ja... musím sa priznať, že
som ťa istý čas pozoroval, ja... ale nechcem, aby to vyznelo tak, že... som
Stalker alebo také niečo...“ vyjachtal nesmelo.
„Len som nevedel ako sa k tebe
priblížiť...“
Opäť hrozilo, že sa stiahne za
seba, všimol si, ako zvesil uši a pevnejšie zovrel tašku.
„Viem, že nie si...“ ubezpečoval
ho.
Jednou rukou ho na chvíľu objal
okolo pása.
Sang Hee vyzeral šťastne.
„Budeme priatelia?“ opýtal sa
nesmelo, aj keď to ako to vyslovil naznačovalo, že si pod tým predstavuje niečo
viac než bežné priateľstvo.“
„Áno, myslím, že by sme mohli.“
A on tiež cítil vo svojom
vnútri niečo hrejivé, čo nikdy predtým nepoznal.
