paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
Hodnotenie
Sang Hee býval v jednom z tých
menších bytov. Patrili skôr k časti, ktorú nazývali historické centrum.
Boli súčasťou starších budov, ktoré toho už prežili viac než dosť, tvorili tak
trochu netradičné spojenie starého s novým.
„Tak poď ďalej...“ pozval ho tak
trochu neisto.
Zažal svetlo, ktoré chvíľu priam
netrpezlivo blikalo, no keď sa ustálilo, obaja chlapci si uvedomili, že byt nie
je prázdny.
Privítal ich nejaký muž.
Už len to, ako sa pohyboval
vyvolávala v ňom pocit ohrozenia.
Jeho oči sa dotkli iných, ľadovo
chladných a neúprosných. Jediný pohľad mu vzal dych. Celý jeho svet sa
zúžil.
Srdce mu takmer zastalo.
Tá tvár s fotiek
z posledných dní.
Jung Kyoung-Ho.
Mladý boss, ktorého meno sa neúprosne
spájalo s vraždou Sung Joona.
Chladnokrvný vrah.
Urobil pár krokov vzad, ale nedokázal
uniknúť.
Oči toho muža ho neúprosne spútali.
Potlačil nutkanie podrobiť sa tomu
pohľadu, ale bolo natoľko silné, že musel aspoň na chvíľu skloniť hlavu.
„Kyoung-Ho, čo tu robíš?“ potichu hlesol Sang Hee.
Neisto vykukoval spoza neho a hlas sa mu chvel
omnoho viac než v škole, keď náhodou nevedel odpovedať na nejakú ťažkú
otázku.
„Prišiel som za tebou.“
„S..sstalo sa niečo?“ tentoraz sa už naozaj zakoktal.
„Len som ťa chcel vidieť, a oznámiť ti moje
rozhodnutie.“
Sang Hee sklopil zrak a krčil sa pred ním. Dalo
by sa povedať, že sa schovával za chrbtom svojho kamaráta, len aby mu nemusel
čeliť.
„Chcem, aby si sa stal mojím milencom,“ neznelo to
veľmi nadšene, skôr to vyzeralo, akoby to robil s povinnosti, lebo výraz
jeho tváre ostával absolútne kamenný a bez záujmu.
Počul šokovaný povzdych, ktorý zo seba vydal jeho
kamarát a vedel, že by mal odísť a nechať ich tam, nech si to celé
vyriešia, ale priam cítil aký veľký strach to vyvolalo v jeho spolužiakovi.
Preto povedal niečo, za čo mohol kruto zaplatiť.
„To nepôjde.
Sang Hee a ja sme milenci. Chceme byť spolu.“
Vmietol mu to do tváre, takmer bez rozmýšľania, vedel,
že tým veľa riskuje, ale tie slová akosi opustili jeho ústa skôr, než o tom
stihol vôbec porozmýšľať.
„Nie, to...“ jeho spolužiak sa konečne postavil pred
neho, stále sa chvel, ale aspoň sa ho pokúšal brániť.
Mladý boss drsne odsunul druhého chlapca.
„Počkaj, neubližuj mu, on len...“ nariekal Sang Hee,
ale on nedbal na jeho prosby, posunkom ruky mu dal najavo, že nemá záujem
počúvať jeho vysvetlenia.
Sang Hee okamžite zmĺkol a ustúpil. Opäť to
vyzeralo, akoby sa o pár centimetrov zmenšil.
Min Su naňho hľadel pripravený na to, čo príde, nech
by to malo byť čokoľvek.
Muž si ho však len obzeral a vyzeralo to, že ho
zaujal, lebo z neho nespúšťal oči.
„Tak dobre,“ povedal napokon.
Pozrel na druhého chlapca, ktorý sa stále vystrašene
chúlil na svojom mieste.
„Nechávam si vás oboch. Tak to bude najlepšie...“
„To by si pre mňa urobil?“
„Áno, samozrejme.“
Obrátil svoju pozornosť k nemu.
Nevedel, čo to všetko má znamenať. Nerozumel tomu,
zdalo sa mu, akoby vpadol do niečoho, čo sa ho netýkalo a zrejme za to
práve teraz zaplatí.
„Ako sa voláš?“ opýtal sa ho.
„Som Min Su.“
„Celé meno?“ opýtal sa netrpezlivo.
„Kim Min Suk.“
Položil ruku na jeho plece.
„Takže Kim Min Suk, máš dve možnosti, buď sa vzdáš
svojho vzťahu so Sang Hee, alebo prijmeš aj mňa za svojho milenca...“
