pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Malcolmove spomienky, keďže máme pred sebou ešte dostatok
kapitol, môžeme si dovoliť, aj skúmať veci z jeho uhla pohľadu.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
„BUDE MI POTEŠENÍM...“ POŠEPOL MU.
A tiež si rozopol
nohavice.
Jeho blízkosť, a odev,
ktorý mal na sebe znásobovali jeho túžbu. Bolo to takmer nebezpečné
a lákavé, nechať sa ním úplne ovládnuť.
Spokojne zastonal, keď ho
pocítil ako jeho úd obopla pevná ruka.
Pritisol sa bližšie k nemu
a dychtivo prijímal jeho dotyky.
Na svojom tele cítil drsnosť
odevu bojovníka, ale zároveň aj vzrušenie druhého muža, ktoré sa nedalo
v žiadnom prípade prehliadnuť.
Úplne sa uvoľnil
a prijímal ho, akoby sa vôbec nič nestalo, aj keď tušil, že ich rozhovor
nebude až taký príjemný, ako rýchlovka kdesi vzadu v ich dome.
Dovolil mu, aby doňho vstúpil
a naplnil celý jeho svet tou nákazlivou spokojnosťou a túžbou. Celé
jeho telo sa naplo.
Prijal ho do seba takmer
nedočkavo a každý jeho pohyb v ňom opäť prebúdzal životaschopného
mladého muža.
Počuli kroky, no ani jeden
z nich sa o to nestaral.
Ianto mužovu druhú ruku pocítil
na svojich perách. Zabránila mu vzdychať príliš nahlas, a bol vtiahnutý
hlbšie do tmy.
***
„Pán doktor, je môj manžel
v poriadku?“
Rodinný lekár Merlynovcov mu venoval mimoriadne znepokojený pohľad. Bol
to starší muž, jeden z najlepších lekárov v meste vyznačujúci sa
diskrétnosťou.
„Je v poriadku. Nie je to nič vážne...“ Medina sa na chvíľu sa
veľavýznamne odmlčal ,no potom spustil: „ Pán Jones, viem, že rôzne
sadomasochistické praktiky sú dnes v móde, ale nemuseli by ste to až tak
preháňať.“
Ianto poriadne očervenel, no statočne opätoval doktorovi pohľad
a povedal:„ Budeme si dávať lepší pozor, pán doktor.“
Poďakoval mu a radšej čo najskôr vošiel do spálne.
„Ahoj, Malcolm...“ začal jednoduchým pozdravom.
Aj keď vďaka tomu, ako naňho doktor hľadel mal chuť mu povedať niečo
omnoho výstižnejšie. No bolo to ťažké, keďže jeho manžel mal obviazaný hrudník,
bol bledý a na rukách mal niečo čo vyzeralo ako stopy po okovách, nebol si
tak celkom istý, ale už niečo podobné videl vo filme. No jeho to takpovediac
preplo do starostlivého módu a najradšej by sa o svojho manžela čo
najlepšie postaral, aby úplne zabudol na akúkoľvek bolesť.
Okamžite mu napravil prikrývku a uistil sa, že má vankúše v tej
správnej polohe, veľa nechýbalo a začal by okolo neho oddane kmitať, ako
vždy, keď sa vrátil z jednej zo svojich misií. Nebolo preňho jednoduché
prijať fakt, že jeho manžel je členom ligy zabijakov, už ten samotný názov v ňom
na začiatku vyvolával dosť nepríjemné pocity, a nebolo mu tak celkom jasné
prečo sa otec rodiny rozhodol pre niečo také, ale chápal to ako dôsledok
Beccinej smrti a vecí s tým spojeným. Svojím spôsobom to chápal, aj
keď mu trvalo dlhší čas, kým sa s tým dokázal vyrovnať.
„Čo sa ti stalo?“ opýtal sa opatrne, keďže sa tak trochu obával jeho
odpovede. Neraz sa vrátil domov s rôznymi zraneniami, aj keď nebolo to až
tak časté, a zvyčajne nešlo o nič vážne, keďže jeho výcvik očividne
splnil svoj účel.
„Nič vážne, len sa vyskytli určité komplikácie...“ vyhlásil unavene.
„Malcolm, takto to nemôže pokračovať... Čo ak...“ nepáčila sa mu
predstava, že mu raz zavolajú a bude musieť ísť do márnice identifikovať
telo svojho priateľa. Mohlo dôjsť aj k omnoho horším veciam, uvedomoval si
všetky riziká, ale zároveň vedel, aj že nie je možné sa len tak ľahko dostať z prísahy
voči lige zabijakov.
Nemilosrdne by šli po ňom a nedokázal by im len tak ľahko uniknúť.
Nehovoriac o tom, akým ľahkým cieľom by bola jeho rodina. Hlavne deti,
nechcel, aby boli vystavené strachu a prenasledovaniu. Už aj tak bolo dosť
zlé, že Tommy vedel pravdu, Thea bola našťastie ešte malá na to, aby pochopila
čomu sa jej otec venuje, a chcel, aby to tak ostalo.
„Bude to v poriadku, Ianto...
Viac sa tým nemusíš trápiť...“ posadil sa na posteli, aj keď to preňho muselo
byť nepochybne tak trochu bolestivé, ale nedal to vôbec najavo.
„Nejaký čas sa tu zdržím.“
„V takomto stave by som ťa aj tak nikam nepustil,“ prísne si ho premeral.
A nedal mu priestor na žiadne protesty.
„Budem len rád.“
Naklonil sa k nemu a nechal sa pobozkať.
Najprv len raz, ale potom sa to akosi zvrtlo, a on cítil ako jeho
opäť v jeho objatí...
„Nebude ťa to bolieť?“ opýta sa neisto.
„Zvládnem to...“
No pre istotu zmiernil tlak a viac sa opieral o posteľ ako
oňho.
„Bol som zbavený prísahy,“ pošepol
mu, keď si napokon ľahol k nemu.
„Čo presne to znamená?“ opýtal sa dychtivo, aj keď to už začínal tušiť. A nadšenie,
ktoré prežíval bolo priam neopísateľné.
„Som oslobodený od všetkých záväzkov týkajúcich sa ligy.“
