pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Po dlhšom čase nabiehame zas na Manželskú zmluvu.
hodnotenie
Flashback
Zadychčane sa oprel o stenu.
„Malcolm!“ vyslovil jeho meno, akoby
sa chcel ubezpečiť, že tam stále bude a neunikne mu, aj napriek tomu, že
už opustil jeho telo.
Nohy mal meravé a keby sa
pevne nedržal, zrejme by sa mu podlomili. Nechápal, prečo si ho vždy dokáže tak
veľmi opantať? Prečo stačí len to, aby ho chvíľu držal v náručí a on okamžite
na všetko zabudne.
„Som tu...“ ubezpečil ho a pevne
objal.
„Čakám na tvoje vysvetlenie.“
„Choď do našej spálne.
Prezlečiem sa a pozhovárame sa.“
Prudko sa obrátil k nemu.
„Ak mi niekam utečieš, tak...“
nevedel si príliš rýchlo vymyslieť vhodnú vyhrážku. Najradšej by ho vôbec
nespustil z očí, aspoň kým mu nevysvetlí, čo to má všetko znamenať.
Malcolm ho jemne pobozkal na
pery.
„Ničoho sa neobávaj, o
desať minút som tam...“
„Tak dobre, ale...“ začal si
zbierať svoje veci, a tak trochu sa na seba hneval, že sa hneď podrobil
jeho požiadavkám.
No neostávalo mu nič iné len
vrátiť sa do spálne a zabudnúť na všetko, čo sa práve chystal robiť.
§§§
Mlčal.
Po manželovom priznaní, nebol
schopný so seba dostať ani len jedno slovo. Neočakával, že sa dozvie práve
niečo takéto, že jeho manžel tam kdesi trénoval, aby sa stal nájomným vrahom, a prísaha
ho viaže k lige zabijakov, organizácii, o ktorej tvrdil, že s ňou
jeho firma nemá žiadne väzby.
Díval sa naňho, akoby ho videl
po prvý raz, akoby ich spoločná minulosť bola len niečím, čo si obaja
vymysleli.
„Ianto?“
Pristúpil k nemu, ale on
urobil pár krokov vzad a naznačil mu, aby radšej ostal na svojom mieste.
„Neublížim ti,“ ubezpečoval ho
Malcolm, ale on aj napriek tomu medzi
nimi udržiaval odstup. Nebál sa ani tak
jeho ako seba. Čiastočne sa mu uľavilo, obával sa, že Malcolm si len tak užíva
a necháva svoju rodinu bokom, ako nejaké bremeno, ktoré nepotrebuje a nechce
sa k nemu viazať. Bolo to šialené, ale z tohto hľadiska mu ani tak
neprekážalo, jeho výcvik ani to, že bol týmto lukostrelcom, alebo akoby to mal
nazvať.
Bolo to šialené, ale čo sa
týkalo toho bol radšej, že trávil čas v tajnom meste, a učil sa
sebaobrane.
Stáli tam asi pol hodinu, on
len rozmýšľal, Malcolm bol pri ňom, a dával mu dostatok priestoru, aby to
všetko dokázal pracovať.
„Potrebujem sa z toho spamätať,
ale myslím si, že to dokážeme zvládnuť... ja... obával som sa horších vecí,
než...“
Malcolm nadvihol obočie.
„Môže byť niečo horšie, ako to,
že sa z tvojho manžela stane nájomný vrah?“
Ianto prikývol.
„Myslím, že áno. Môj manžel by
si mohol tam vo svete pokojne nájsť niekoho iného a zabudnúť na nás, to by
som niesol omnoho ťažšie.“
Starší muž sa trochu uvoľnil, bolo na ňom
vidieť, že po týchto slovách aj on pociťuje svoju dávku úľavy.
Ale, keď ho chcel objať,
zastavil ho.
„Bude lepšie, ak ma teraz
necháš chvíľu na pokoji... Napriek tomu, čo som povedal, zrejme potrvá pár dní,
kým sa z toho ako tak spamätám...“
Mal pocit, akoby až doteraz žil
v nejakom sne, z ktorého ho niekto náhle a tvrdo prebudil. A všetky
tie otázky, ktoré si kládol, všetko to zrazu dávalo zmysel, aspoň v tom si
bol istý, že pravda nebola preňho príťažou.
Súčasnosť
„Som veľmi rád, že ti to dovolili...“ pošepol mu nadšene.
Začínal si predstavovať, ako si svojho manžela na určitý čas privlastní a bude
od neho vyžadovať, aby si plnil všetky svoje doteraz zanedbávané povinnosti. Už
ho len tak ľahko nepustí, a bude trvať na tom, aby dodržiaval podmienky
ich zmluvy so všetkým, čo k tomu patrí.
„Ja tiež,“ opatrne pripustil Malcolm.
Trochu sa posunul, aby získal lepšiu stabilitu. Ianto sa snažil mu pomôcť, no napokon skončili
ešte viac zapletení do seba. Nebyť zranenia jeho manžela, zrejme by sa
neubránili istým komplikáciám. Díval sa na jeho zranené ruky, na to čo všetko
asi musel podstúpiť, aby sa z tej dohody dostal. A práve preto mu
povedal, niečo čo už dlho nevyslovil.
„Ľúbim ťa,“
„Aj ja teba.“
Opatrne oprel svoje telo o vankúše a len tak tam spokojne ležal
vedľa neho. Jeho manžel sa vrátil domov a ostane s ním.
To bola ten najlepší darček, ktorý mohol dostať.