pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Malcolmove spomienky, keďže máme pred sebou ešte dostatok
kapitol, môžeme si dovoliť, aj skúmať veci z jeho uhla pohľadu.
Hodnotenie
Poznámka: 12. kapitolou skončí kniha prvá a potom prejdeme na knihu druhú. Poviedka bude ďalej pokračovať, v číslovaní 13,14... atď, ale na začiatku 13. kapitoly bude nápis kniha druhá...
Flashback
Kvapky ľadovej vody stekali po
jeho odhalenej hrudi.
Okovy, ktoré držali jeho telo
pripútané k akémusi drevenému trámu sa mu zarezávali do rúk,
a zanechávali za sebou stopy, ktorých sa už zrejme nikdy úplne nezbaví.
Maska umiestnená na tvári
nebola vôbec pohodlná a jeho videnie bolo veľmi zúžené a neisté. Bol
takmer slepý a úplne vydaní na milosť a nemilosť svojho učiteľa. Ich
posledný súboj skončil preňho nie práve najlepšie, prebral sa zviazaný
v jednej z osobitných miestností určených pre vyššie postavených
členov.
Učiteľ sedel tam pri ňom po
celý čas a dával mu najavo svoju nespokojnosť, s jeho rozhodnutím
opustiť ligu. Obával sa toho, že ho zabije a už nikdy viac svoju rodinu
neuvidí, ale jeho poslanie týkajúce sa ligy si vyžadovalo, aby žil v ich
meste a plnil zákazky, ktoré by mu zabraňovali byť v blízkosti jeho
rodiny. Už viac nechcel, aby mu unikali dôležité okamihy v ich životoch
a bolo mu viac než jasné, že ani Ianto naňho nebude čakať večne. Kvôli nim
riskoval všetko, aj keď vedel, že je to bláznovstvo.
Podrobil ho snáď všetkému čo
len bolo možné a on cítil, že jeho rebrá nie sú práve v najlepšom
poriadku, snažil sa dýchať len veľmi opatrne a nerobiť zbytočne žiadne
prudké pohyby.
Náhle pocítil ruku na svojej
tvári, odopla mu masku, oslobodila mu ústa a on opäť hľadel do tváre
svojho učiteľa.
„Oslobodím ťa od tvojej
prísahy, Malcolm.“
Povedal to.
Vyslovil tie slová, ktoré tak
dlho túžil počuť, ale nepredpokladal, že mu niečo také povie. Skôr očakával, že
už nikdy viac neopustí tajné mesto v celku.
„Naozaj to pre mňa urobíte?“
„Áno.“
„Ďakujem vám.“
Napriek únave si ani na chvíľu
nedovolil povoliť v ostražitosti. Bol spútaný, ale stále mal svoju hrdosť
a stále bol členom, so svojimi právami a privilégiami.
„Nebudeš musieť žiť v tajnom
meste a vykonávať úlohy, ktoré prideľujeme nájomným vrahom. Ale nezabudni,
že z ligy zabijakov sa len tak ľahko neodchádza. Aj keď ťa zbavím prísahy
poslušnosti, neznamená to, že všetky
tvoje putá s ligou sú pretrhnuté, a očakávam, že budeš aj naďalej
dodržiavať kódex cti a vezmeš si odtiaľto svoje veci, ešte ich budeš
potrebovať... Ako som povedal na začiatku tvoje postavenie je iné, teraz si
jedným z Privilegovaných a tvoje územie bude v meste, v ktorom
žiješ... Preberieš úlohu, ktorá ti prináleží a budeš môcť opäť prevziať
moc, tam kde je to potrebné... Nebudem ťa viac obmedzovať životom, ktorý tvojej
povahe tak celkom nevyhovuje, no nezabúdaj, odkiaľ si prišiel a že napriek
všetkému si stále jedným z nás...“
Súčasnosť
Pár dní po posledných
udalostiach...
„Ocko?“
Malcolm sa otočil.
Uvidel svoju dcéru stáť vo dverách spálne.
„Potrebuješ niečo, zlatko...“
Bol pripravený vrhnúť sa do práce, mal už na sebe svoj oblek a chystal
sa dnes prevziať vedenie svojej spoločnosti.
Ianto sa chystal vziať malú do nadácie na nejakú detskú akciu. A Tommy
mal ísť s ním, chystal sa ho dnes odviesť do školy a tak trochu upevňovať
ich vzájomné vzťahy. Bolo to zvláštne, život akoby sa náhle vrátil späť do
bežných koľají. Nepociťoval to ako záťaž, ale vedel, že okrem svojej rodiny
bude musieť zvládať aj iné veci, a na rolu otca si nikdy nenašiel čas,
preto sa mu aj teraz zdalo, akoby s tým nemal až toľko skúseností a tak
trochu vtom tápal.
„Môžem sa ťa niečo spýtať...“ povedala, keď došla až k nemu.
Malcolm ju pohladil po dlhších tmavých vlasoch. Mala urobené dve
francúzske vrkoče, s ktorými sa Naomi zrejme musela dosť natrápiť. No
výsledok rozhodne stál za to, jeho dcéra bola spokojná a usmiata.
„Áno, samozrejme...“
„Príde ma niekedy navštíviť mama?“
Tá otázka ho zaskočila. Predpokladal, že otázky na túto tému už majú za
sebou, ale očividne to podcenil.
Nebol na ňu pripravený a nevedel, akoby jej mal odpovedať. Nechcel mať s tou ženou nič spoločné,
bolo to príliš komplikované.
„Vieš, Thea tvoja mama súhlasila, aby si žila s nami... ale dohodli
sme sa na tom, že ťa budeme vychovávať my, ja a Ianto... My sme tvoji
rodičia...“
Zrazu sa zatvárila až príliš vážne.
„Áno, ste. Ale moja mama... ona ma nechcela, však?“
Pozrel na dvere, akoby dúfal, že sa v nich čoskoro objaví Ianto.
Práve teraz by ho potreboval, lebo naozaj netušil, ako malému dieťaťu vysvetliť
takéto závažné veci. Ešte stále si na svoju rodinu tak trochu zvykal a nechcel
urobiť rovnaké chyby, aké sa mu podarili, keď komunikoval s Tommym.
