pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Malcolmove spomienky, keďže máme pred sebou ešte dostatok
kapitol, môžeme si dovoliť, aj skúmať veci z jeho uhla pohľadu.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
THEA SA ROZPLAKALA, SKÔR NEŽ SI STIHOL ROZMYSLIEŤ, ČO BY JEJ MAL POVEDAŤ.
SLEDOVAL AKO SA JEJ PLECIA OTRIASAJÚ A PO LÍCACH ZAČÍNAJÚ STEKAŤ SLZY. Pôsobila
tak krehko a zraniteľne, veľmi sa obával toho, že sa tým bude aj naďalej
trápiť, aj jej nedá uspokojivú odpoveď. No bolo ťažké o tom hovoriť,
spomínať pred dieťaťom dohodu, ktorú uzavreli, to by ju mohlo popliesť, vyvolať
dojem toho, že pre nich nebola až natoľko dôležitá. Rozhodol sa, že sa bude
riadiť inštinktom a nedovolí, aby sa jeho dievčatko týmto muselo trápiť.
„Thea, zlatko...“ zobral ju na ruky a posadil sa s ňou na
posteľ. Cítil ako pevne ovinula ruky okolo jeho krku.
„Ocko...“
Jej drobné telo sa v jeho náručí stále otriasalo, a on sa
obával čo i len prudšie pohnúť, aby ju náhodou nevystrašil.
"Mama chcela byť s tebou, naozaj
si to veľmi želala, ale občas sa stáva, že sa veci medzi dospelými
skomplikujú...“
Flashback
Kancelária výkonného riaditeľa
Queen consolidated, a jeho niekdajšieho priateľa, prešla ďalšou renováciu,
odkedy v nej naposledy stál. Vyzeralo to, akoby jej majiteľ chcel takmer
všetko zmeniť, akoby netúžil potom, aby mu čokoľvek pripomínalo minulosť. No
práve teraz ho netrápili nové záclony, ani stôl, ale skôr to, čo sa odohrávalo
priamo pred ním.
„Moje podmienky sú takéto...“
začal Robert Queen.
„Ak si skutočne rozhodnutá to
dieťa porodiť, trvám na tom, aby bolo odovzdané do rúk otca, vzdáš sa svojich
rodičovských práv v prospech tu prítomného Malcolma Merlyna a jeho
manžela.“
„Robert, to predsa nemôžeš
myslieť vážne...“ poriadne zbledla a položila si ruku na brucho.
„Obávam sa, Moira, že je to
moje konečné rozhodnutie. Ak chceš, aby táto rodina aj naďalej fungovala, musíš
si vybrať medzi týmto dieťaťom a svojím synom Oliverom.“
„Nemáš ani len najmenšie právo
mi niečo vyčítať. Obzvlášť nie ty... lebo...“
„Prepáč, Moira, ale už
o tom viac nebudeme diskutovať. Podpísala si predmanželskú zmluvu,
v ktorej sa jasne hovorí o tom, čo môžeš odo mňa čakať v prípade
rozvodu. Mám ti snáď pripomínať, čoho sa naša dohoda týkala?“
„Nie, to nie je potrebné... Ale
ja predsa nemôžem, opustiť svoje vlastné dieťa, len preto, že ...“
„Môžeš opustiť Olivera? Lebo to
sa stane, ak budeš aj naďalej tvrdohlavá... Ja som sa už rozhodol. To dieťa vo
svojom dome nechcem. A ani teba, ak sa ho rozhodneš vychovávať, ale môj
syn ostane za každých okolností so mnou...“
Malcolm chápal hnev svojho priateľa,
ale nepovažoval za vhodné, aby zachádzal až tak ďaleko. Stalo sa to, už sa mu
za to obaja ospravedlnili a boli pripravení niesť následky svojho konania.
To čo im navrhoval sa aj jemu priečilo, hlavne preto, že nemal pod kontrolou
ani svoju vlastnú rodinu a nanešťastie nebol dobrým otcom ani pre svojho
syna. Preto nepovažoval za najšťastnejšie riešenie to, že bude mať pri sebe
ďalšie dieťa, ktoré bude trpieť kvôli spôsobu jeho života.
„Robert, ak dovolíš, rád by som
povedal, že... nevidím dôvod prečo, by dieťa nemohlo ostať so svojou matkou.
Nie je to vina toho dieťaťa, že sú veci také, aké sú. Nemalo by prísť
o svoju matku, len preto, lebo ty sa teraz hneváš a chceš sa nám
pomstiť.“
„Mýliš sa Malcolm, nemám v úmysle sa ti
pomstiť, dávam ti príležitosť, aby si vychovával svoje dieťa, a prevzal zaňho
zodpovednosť.“
„Robert, dobre si rozmysli, čo chceš urobiť.
Myslíš si, že všetko bude v poriadku, ak svoju manželku budeš aj naďalej
vydierať a používať svojho syna ako prostriedok na to, aby si dosiahol
svoje. Takto si svoju rodinu neudržíš, viem, že teraz sa ti to zdá ako skvelé
riešenie, ale časom prídu následky, ktoré...“
No jeho priateľ ho nepočúval.
Bol hluchý a slepý voči akýmkoľvek vysvetľovaniam a trval na svojom,
až kým Moira napokon ten dokument nepodpísala. A nesúhlasila s tým,
že to dieťa nikdy nebude súčasťou ich života.
Nestotožňoval sa s tým.
Dlho mu trvalo, kým sa vyrovnal s myšlienkou, že to dieťa bude vyrastať
bez matky a zrejme ju ani nikdy nespozná.
Súčasnosť
Práve preto si na začiatku držal odstup a neprejavoval veľké nadšenie
z adopcie, ktorá bola takpovediac nanútená.
Keby matka skutočne súhlasila dobrovoľne, bolo by to iné. Takýto stav ho
však znepokojoval a obával sa toho, čo bude nasledovať, ak jedna zo strán
nedodrží podmienky dohody.
Robert mu dal jasne najavo, že ak svojej dcére predstaví matku, a dovolí,
aby sa stretli, dostanú sa na povrch isté plány, ktoré boli predtým preňho
dôležité a on sám bude mať dosť práce s vysvetľovaním istých
závažných skutočností.
„Takže mame na mne záležalo?“ opýtala sa ešte raz.
„Áno, veľmi. Bolo to pre ňu ťažké, sa o svoje veľké šťastie podeliť
s nami, no želala si, aby sme boli rodina...“
Thea prikývla a chvíľu naňho hľadela tými svojimi očami.
„Aj ta ma ľúbiš, ocko? Bol si tak dlho preč ja... vždy mi nosíš pekné
darčeky, ale málokedy sa spolu hráme...“
„Áno, ľúbim ťa, Thea... Odteraz sa spolu budeme hrávať častejšie...“
prisľúbil jej a cítil ako z neho postupne opadá to pôvodné napätie.
Vo dverách sa objavil Tommy.
Bol oblečený v školskej uniforme a na pleci mal tašku.
