3. 3. 2014

Material boy 3. kapitola 3/3





 pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.

  Hodnotenie





 venované Ell a Lilith.
Mal pocit, akoby ho niekto tvrdo zasiahol do hrude. Díval sa do očí svojho milenca a pokúšal sa v nich nájsť aspoň štipku zľutovania. Aspoň nejaký náznak toho, že ho mrzí to, čo mu práve povedal, ale Dennisov výraz tváre bol nepreniknuteľný.
„Chcete, aby som sa podrobil aj jemu?“  opýtal sa naoko pokojne, aj keď v jeho vnútri to v ňom vrelo. Ten druhý muž. Predtým po ňom túžil, ale teraz sa ho skôr bál. Nebol taký ako Dennis, ani zďaleka sa s ním nevychádzalo tak dobre.
„Áno, presne to si želám,“  potvrdil mu mladý hoteliér.
Myung-soo cítil ako sa ho zmocňuje panika. Na niečo také nebol vôbec pripravený. Neočakával, že Dennis vyrukuje s niečím takým. Skôr dúfal, že bude takým tým mierne posadnutým milencom, ktorý nedovolí, aby ho mohol vlastniť aj niekto iný. No očividne preňho nemal až takú cenu, aby si ho nechal len pre seba.
„A čo ak odmietnem?“
Prebodával svojho vlastníka pohľadom. Nemal dôvod ho trestať, správal sa k nemu vzorne a robil všetko preto, aby sa jeho milenec cítil čo najlepšie. A ten ich predchádzajúci rozhovor, naozaj si myslel, že mu na ňom aspoň trochu záleží.
„Naša zmluva bude zrušená a prídeš o všetko.“
Počul ho ako to povedal, ale stále tomu nemohol tak celkom uveriť. Tak rýchlo bol pripravený všetko len tak zahodiť? Tak málo preňho ten obchod znamenal? Ukázalo sa, že čo sa týkalo ľudí zrejme nemá až taký dobrý odhad, ako si to pôvodne myslel.
Myung-soo vstal zo svojho miesta.
Obaja muži ho pozorovali, jeden zo zjavným uspokojením, že tak rýchlo stráca všetko, čo si zaumienil získať a druhý, chladne a bez akejkoľvek nádeje na to, že by sa mohol spoľahnúť na jeho lojalitu. Netušil, čo sa stalo, ale predpokladal, že za to nesie vinu Go Kyung-pyo. Nemienil mu dopriať to potešenie, aby ho videl na dlažbe. Nie skôr než zistí, čím proti nemu poštval Dennisa a pokúsi sa to napraviť.
„Tak ako si sa rozhodol?“ opýtal sa Kyung-pyo.
„Podrobím sa vášmu rozhodnutiu.“
„Som rád, že sme sa dohodli...“ povedal Dennis a pokynul mu, aby si opäť sadol k nim.
„No, chcem si ešte s vami vyjasniť jednu vec pán Go, nemám záujem o to, aby bol môj majetok akokoľvek poškodený. Ak chcete, aby táto dohoda fungovala, je nevyhnutné, aby ste aj vy prijali isté pravidlá.“
„Čo presne máte na mysli?“ odsekol už nie až tak nadšene ako na začiatku.
Myung-soo zaujal opäť miesto medzi nimi, tešil sa z toho, ako sa jeho druhý obchodný partner dostal do úzkych.
„Budete sa k tomuto chlapcovi správať ako k vášmu vydržiavanému milencovi. Vytvoríte si s ním vzťah, tak ako som to urobil ja... Žiadne násilie, len dobrý sex a potešenie zo vzájomného kontaktu... A zabudnite na pomstu. Tá nemá v našich nových dohodách žiadne miesto, vy ako obchodník by ste mali vedieť, že nechať sa ovládnuť pocitmi hnevu vám môže byť skôr na škodu ako na úžitok. Rozumeli sme sa?“
„Áno,“ hlesol mladý muž, ale nevyzeralo to, že tieto podmienky zodpovedajú tomu, čo si pod ich spoluprácou predstavoval.  
Ozvalo sa zaklopanie. Zrejme prišla izbová služba.
Dennis vstal a chystal sa prevziať objednávku. Zrejme nechcel, aby ich práve teraz niekto vyrušoval. Myung-soo chcel túto situáciu využiť na protiútok.
„Pán Go, veľmi ma mrzí, čo sa medzi nami stalo minulý rok...“ začal pokorne.
Mladý podnikateľ naňho ani len nepozrel.
„Nepotrebujem tvoje vysvetlenia. Nezáleží mi na nich.“
Chcel mu ešte niečo povedať, ale nedostal sa k tomu, lebo Dennis sa opäť vrátil.
„Predpokladám, že nikto z vás nemá ďalšie otázky, a že ste oboznámení so všetkými podmienkami...“
„Mne je všetko jasné...“
„Mne tiež...“ hlesol Myung-soo.
 „Výborne, po obede pripravíme novú zmluvu.“
„Predpokladám, že počas dnešnej noci mi chlapca prenecháte? Zajtra odchádzam na služobnú cestu a istý čas nebudem v meste.“
Díval sa pritom na Dennisa, nie na chlapca, ktorého by sa zrejme mal spýtať tiež. No od ich mladého milenca sa očakávalo, že bude len poslušne sedieť a urobí všetko, čo mu prikážu.
„Dnes večer s ním môžete stráviť noc.“  súhlasil Dennis.
„Budeme isté veci robiť aj spolu?“ opýtal sa ho.
„Áno, ale až neskôr, Myung-soo bol ešte nedávno panic a na niektoré veci si ešte len zvyká...“
„Rozumiem.“
Po vzájomnom prianí dobrej chuti sa pustili do jedla. Potom už ani jeden z nich neprehovoril, len na seba hľadeli.