pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované Lilith a Ell.
***
Prechádzal po dome, v ktorom
prežil väčšinu svojho života a bol zároveň aj jeho jediným skutočným
domovom.
Navonok vyzeralo všetko presne
tak, ako predtým.
Bola to stále tá istá príjemne
pôsobiaca vila.
Zmiešanina rôznych štýlov, tak
trochu odvážna kombinácia nábytku, no zvolená veľmi jemne a precízne, tak
aby všetko do seba zapadalo. Matka mala dizajnérsku školu a v týchto
veciach sa vyznala. Bol to jej špecifický pohľad na to, akoby mal domov
vyzerať. Rozhodne sa nedalo povedať, že by sa bála experimentovať.
Nábytok bol vrátený späť na svoje
miesto, matkine umelecké diela, obrazy, ich fotografie, všetko bolo späť na
miestach, ktoré boli bez nich také prázdne a bez života.
Všetko bolo zdanlivo nedotknuté,
takmer očakával, že mama čoskoro vyjde
zo spálne a pripojí sa k otcovi, predtým než pôjde do rodinnej firmy.
No táto predstava sa veľmi rýchlo rozplynula, keď si uvedomil, že je v dome s rodičmi, že sa už spolu
zrejme nebudú takto lúčiť, je v dome so svojím milencom, ktorý sedí v obývačke
a popíja kávu.
Pripravila mu ju mamina
pomocníčka, ešte stále nemala novú prácu, tak ju vzal späť, a bol rád, že
to prijala, pretože mama potrebovala, aby bola Elizabeth pri nej, keď sa vráti
z nemocnice. Mala by mať pri sebe aspoň jedného blízkeho človeka, keďže
jeho sľuby ho viažu k inému miestu.
Pomaly zišiel dolu po schodoch
a pripojil sa k svojmu partnerovi.
„Spokojný?“ opýtal sa ho.
„Áno,“ hlesol nesmelo
a sadol si k nemu na koženú gaučovú súpravu.
„Nevyzeráš tak.“
Dennis si odpil zo svojej kávy
a venoval mu jeden z mierne znepokojených pohľadov.
„Len som tak trochu rozmýšľal
o tom všetkom, čo sa stalo...“ pripustil neochotne. Zvyčajne sa
s takýmito vecami nerád zdôveroval, ale keďže chcel, aby si Dennis pred
ním prestal dávať pozor na reči, bol ochotný sa o niektoré veci podeliť.
„Rád by si sa vrátil domov
natrvalo, však?“
„To nepopieram, ale...“ na chvíľu sklopil zrak a pozrel na svoje
ruky. Až potom sa odvážil pokračovať. Opäť sa mu díval do očí, ešte včera si
želal, aby sa zmluvu zrušila, ale teraz si tým už nebol až taký istý.
Musel si priznať, že ich oboch
chce.
Neublížili mu.
Užíval si s nimi a bol šťastný,
keď mu venovali svoju pozornosť.
„Chcem byť aj s tebou...“ vyhlásil
tak trochu rozpačito.
„Náš vzťah ti teda vyhovuje?“
„Áno, cítim sa s tebou veľmi
dobre.“
„Aj s ním?“
Opatrne prikývol, naklonil sa
bližšie k nemu a jemne ho pobozkal.
Len sa spolu maznali na gauči, akoby boli bežným párom, dalo by sa povedať, že si obaja užívali to, že sú spolu.
„To je dobre. Výborne, Myung-soo...“
pohladil ho po tvári a vrátil sa k pitiu svojej kávy.
„Dnes by sme mohli ostať tu, teda
ak ti to neprekáža...“ opýtal sa neisto. Neočakával, že bude súhlasiť mal rád
súkromie svojho hotela a chcel, aby ostal žiť tam, ale on potreboval aspoň
jeden normálnejší večer, chcel si pripomenúť to, za čo vlastne bojuje, aby
mohol aj naďalej kráčať po ceste, ktorú si vybral.
„To by sme mohli... Máš nejaké
konkrétne plány na večer?“
„Možno by sme si mohli pozrieť
film, alebo otestovať vírivku...“ ešte
sa v nej s nikým nekúpal, predpokladal, že prišiel vhodný čas na to,
aby sa to zmenilo.
„To znie dobre...“
Bolo na ňom vidieť, že by rád
vyskúšal všetko, tak zvodne sa naňho usmieval, až mal pocit, ako ho opúšťa
ďalšia chladivá vrstva ľadu, no tento okamih trval len krátko.
Zavibroval mu mobil, pozrel na
displej a jeho tvár sa zmenila, zrazu zbledol, pevne stisol pery, no keď
si uvedomil kto mu volá, tvár sa mu opäť vyjasnila.
„To je tvoj riaditeľ...“
Myung-soo ho počas telefonovania
pozoroval.
Díval sa na jeho pery, sledoval
ako sa pohybujú s istotu, ktorá naňho pôsobila priam odzbrojujúco. Prial
si, aby ho opäť bozkávali.
Spamätal sa, až keď Dennis
ukončil hovor a obrátil sa k nemu.
„Je to oficiálne vybavené. Zajtra
ti učitelia začnú posielať priebežné úlohy, takže môžeš teda používať svoj
počítač, ktorý ti vrátili, aj internet, ale neželám si, aby si písal iným
mužom...“ bolo jasné, čo presne mal na mysli.
„Ďakujem ti. A neobávaj sa
toho, budem rešpektovať našu dohodu a všetko čo k tomu patrí,“
ubezpečil ho.
Pocítil ako ho ruky mladého
riaditeľa váhavo objali, no napokon si ho privinul bližšie a on ho
spokojne objal okolo pása.
„S tým počítam, pán Kim.“
Jemne ho pobozkal na pery a uvelebil
sa pri ňom.
„Bude mi potešením, pán O´Neil,
splniť dnes všetky vaše priania...“
