23. 3. 2014

Material boy 6. kapitola 1/3








pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Poznámka: trochu smutnejší diel, lebo aj mne je smutno...

  Hodnotenie  






venované Ell a Lilith.

„Približne takto si si to predstavoval, Myung-soo?“ tlmeným hlasom sa spýtal mladý riaditeľ.
„Áno, áno... ja...“  hlesol Myung-soo, keď pocítil ako sa jeho telo spokojne posadilo na milencov penis. Chvel sa, keď si užíval novú polohu, a pevné zovretie mužových rúk, ktoré mu poskytovali oporu v teplej vode.
„Prosím, nepúšťaj ma...“ zanariekal rozrušene, keď ho jeho teplo napokon prijalo celého a on si opäť zvykal na tie pocity naplnenia.
Bolo to zvláštne.
To, čo sa s ním dialo sám nedokázal poriadne pochopiť.
Nikdy predtým nepočítal s tou možnosťou, že by sa mu mohla blízkosť inej osoby až tak veľmi páčiť.
Hrejivé pocity šíriace sa po jeho tele ho znepokojovali viac, než jeho predchádzajúca strnulosť pri kontakte s inými ľuďmi.
„Toho sa nemusíš obávať...“ pocítil ako jeho milenec pevnejšie zovrel jeho boky. A pohodlnejšie sa uvelebil na svojom mieste.
„Som pri tebe, Myung-soo...“ pošepol mu spôsobom, akoby to bolo to najsladšie vyznanie.
„Dennis,“ vzlykol spokojne a pomaly sa začal nadvihovať.
„Pokračuj, maličký...“ nežne sa prisal na jeho pery.
Mal kontrolu nad tým, ako hlboko ho pustí a čo všetko mu dovolí, cítil ako ho napĺňa spokojnosť a niečo zvláštne, čo nikdy predtým nepoznal.
No zároveň si užíval dráždivú hru ich jazykov.
Bolo to zvláštne, nikdy predtým sa necítil tak...
Nevedel presne akoby to mal popísať, bol to silný pocit, veľmi intenzívny a pohlcujúci.
A preňho úplne nový.
Keď predtým povedal, Dennisovi, že je šťastný, myslel to skutočne vážne.
Predtým než uzavrel tú zmluvu, ani len netušil, že sa bude cítiť takto, že tomu natoľko podľahne.
Obával sa toho viac, než svojich predchádzajúcich problémov s ľudským kontaktom, bolo to zlomené, mal pocit, akoby sa toho zbavil, ale bolo to nahradené niečím možno omnoho nebezpečnejším.
Silnou túžbou potom, aby ho niekto miloval a rozmaznával.
A nielen čo sa týkalo fyzickej stránky.
Chcel všetko.
Nepatril k ľudom, ktorý sa uspokoja s málom a zrejme aj teraz podliehal tejto slabosti, že môže byť spokojný, len ak mu jeho milenci budú patriť úplne a bezvýhradne.
Jeho dych sa zrýchľoval a telo už poznalo rytmus, ktorý spôsobil, že vlny potešenia sa rozšírili do jeho tela.
Podriadil sa im.
Privítal ich ako niečo, čo sa stalo súčasťou ich vzťahu.
„Dennis!“ vykríkol mužovo meno, keď ich oboch pozvoľna premohli pocity sprevádzajúce vyvrcholenie.
Spokojne sa oňho oprel a cítil ako ho mužove ruky pevne objímajú. Bol v bezpečí s osobou, ktorej dôveroval. A možno práve preto si dovolil povedať viac, než sa odvážil kedykoľvek predtým.
„Dennis, ja by som chcel s tebou chodiť... tak naozaj ja... chcem mať s tebou vzťah, nielen zmluvu...na istý čas... Ja myslím, že k tebe začínam niečo... cítiť...“ povedal to napol omámený prudkým orgazmom.  
Nastalo ticho.
Bolo také kruté a desivé, až sa mu zovrel žalúdok.
Bol pustený z náručia.
Pocítil bodnutie pri srdci, keď sa naňho upreli partnerove oči a nebolo v nich ani stopy po porozumení a predchádzajúcej láskavosti.
„Zrejme som ťa poplietol tými svojimi predchádzajúcimi rečami o vzťahu... Uznávam, že som to nemal robiť. Preto si to teraz vyjasníme raz a navždy...“ chlad šíriaci sa z jeho hlasu v ňom vyvolal nával paniky.
„Dobre si mi podržal, mne aj tomu druhému, ale to je všetko... Žiadny iný vzťah medzi nami nie je možný... Nepopieram, že raz si nájdem milenca, s ktorým to budem myslieť vážnejšie, ale ty to určite nebudeš. Si dobrá kurva, Myung-soo, nič viac než to...“
Dennis vstal, vyšiel z vírivky a siahol po čistom uteráku.
„Nejaký čas tu môžeš ostať. Dám ti nejaký čas, aby si sa spamätal a pochopil, kde je tvoje miesto... Je ti to jasné! Nechám ti tvoj mobil, zavolám ti, ak to uznám za vhodné...“
„Áno, pán O´Neil,“ dostal so seba, ani nevedel ako presne.
Mal pocit, akoby sa v ňom niečo rozbilo a neviditeľné črepiny ho bodali pri každom nádychu.
Schúlil sa do klbka a na chvíľu sa ponoril do vody.
Želal si to všetko vrátiť späť.
Chápal prečo mu niečo také povedal, ale ani to nedokázalo zmierniť jeho bolesť a sklamanie, ktoré pociťoval.