pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
***
Pomerne mladá menom Kim Ji Su,
sedela na lavičke v menšom parku, ktorý patril k ohradeným priestorom
kliniky, keďže počasie bolo príjemné a ona už zrejme bola zvyknutá na
takéto vychádzky, bolo mu umožnené stretnúť sa s ňou mimo nemocničnej
izby. Bola oblečená v dlhom a neforemnom župane, dlhšie tmavé vlasy
mala voľne rozpustené na pleciach. Ruka
mala voľne položené na kolenách.
Tvár mala unavenú a strhanú,
bez mejkapu pôsobila tak trochu bledo a nevýrazne, no napriek tomu bola
zjavná podobnosť medzi ňou a chlapcom, ktorý ju prišiel navštíviť.
Pristupoval k nej pomaly, akoby zvažoval každý ďalší krok.
Nebola sama, strážila ju aj
sestrička, no dohliadala na ňu z akejsi bezpečnej vzdialenosti, čím im
umožnila nadobudnúť dojem, že sa môžu nerušene pozhovárať, aj napriek tomu.
„Som rada, že si prišiel, Myung-soo...“
povedala mu tým svojím typickým spôsobom. Potešilo ho to, znamenalo to, že
predsa len urobila nejaký pokrok, aj keď doktor mu povedal, že je ešte stále
veľmi krehká a zraniteľná a nevyrovnala sa z tým, že jej pokus o samovraždu
bol neúspešný. Nenatiahla k nemu ruky,
aby ho objala, a jej tvár ostala napriek všetkému bezvýrazná, akoby za ňou
prišiel ktorýkoľvek z ošetrovateľov.
„Mama,“ pozdravil ju formálnym kývnutím hlavy,
a podišiel bližšie k nej.
Obliekol sa čo najlepšie a upravil
sa tak, akoby bol mladým princom, ktorý prišiel pozdraviť svoju kráľovnú.
Aj ona ho pozdravila a črty jej
tváre sa trochu uvoľnili, keď si k nej opatrne prisadol.
Neusmiala sa, ale aj to bol v jej
prípade zjavný pokrok. No nebolo to nič nezvyčajné, vždy bola takáto, uzavretá
do seba, neprístupná a chladná, poznal ju len takúto a vážne by sa o ňu
obával, keby náhodou nastala nejaká veľká zmena.
„Ako sa máš? Starajú sa tu o teba
dobre?“ opýtal sa.
„Áno, veľmi dobre...“
Kim Ji Su naňho chvíľu len
hľadela, potom mierne naklonila hlavu a povedal.
„Jedávaš dobre? Chodíš do
školy... Vieš, že musíš chodiť do školy...“
Možno neprejavovala city navonok,
ale vedel, že ho má rada, že sa oňho vždy dobre postarala a aj keď istých
vecí nebola schopná, mal ju rád a chcel, aby sa vrátila späť do svojho
domu. No na niečo také ešte ani zďaleka nebola pripravená.
„Áno, mama, jedávam veľmi dobre a školu
som nezanechal. Stále chodím do tej istej ako predtým...“
„Ako predtým...“ zopakovala
nervózne.
A rukami sa začala pohrávať
s pásikom na župane.
„A tvoj otec? Tvoj otec prečo
neprišiel?“
„Nie je doma.“
Neklamal jej, ale ani sa nesnažil
zdôrazňovať to, že otec ich opustil.
„A tí ľudia, tí ľudia, čo všetko
zobrali... tí ťa otravujú... prepáč mi to, nemala som... nemala som ťa nechávať
samého...“ hlas jej od rozrušenia klesal a stúpal a začínala poťahovať
za pásik županu.
„Je to v poriadku. Nikto ma
neotravuje a viac ani nebude. Postaral som sa o to. Dom je opäť náš,
a nikto nám z neho nič nezoberie. Keď sa vyliečiš, vrátiš sa späť k Elizabeth,
späť do nášho domu...“ tíšil ju, no neodvážil sa jej dotknúť.
Dlho spolu sedeli na tej lavičke
a ona mu porozprávala všetko, na čo si len spomenula. Trpezlivo ju počúval
a odpovedal na jej otázky, nepovedal jej o tej dohode, ani o tom,
že má dvoch milencov, len preto, aby si udržal ich rodinný majetok a splatil
dlhy. Chcel byť stále jej ľadovým princom, nepotreboval, aby sa aj pre ňu stal
len obyčajnou kurvou.
Tie slová ho ranili viac než si
bol ochotný pripustiť a cítil sa ponížený.
„Budeš za mnou chodiť? Prídeš
ešte?“ opýtala sa ho, keď dozrel čas na
to, aby bola návšteva ukončená.
„Áno, mama. Prídem vždy, keď
budem môcť...“
Rozlúčili sa a on pomaly
prešiel parkom až k autu, ktoré naňho čakalo.
Nastúpil.
Prešli dva týždne od jeho
posledného nie práve najpríjemnejšieho rozhovoru s Dennisom. Najprv sa
obával, že ich dohodu bude chcieť zrušiť, ale mladý hoteliér ho ubezpečil, že
medzi nimi sa nič nezmení. No neprišiel za ním. Celé dva týždne mal len pre
seba. Potreboval si oddýchnuť od toho všetkého a vítal to ako príjemnú
zmenu, hlavne potom čo všetko sa stalo. No pochopil, že prázdniny sa skončili,
keď si uvedomil, že poňho na kliniku prišiel Go Kyung-pyo.
„Takže ste sa už vrátili, pán
Go...“ opýtal sa ho, keď skončil na koženom sedadle vedľa neho. Pocítil ako ho
mužova ruka objala okolo pliec. Bol posadený na jeho kolená a cítil, ako
sa jeho telo opäť prebúdza.
„Áno, prišiel som približne pred
tromi hodinami a ponúkol som sa, že ťa prídem vyzdvihnúť...“
„To je od vás veľmi milé...“ objal ho okolo krku a dovolil mu, aby ho
bozkával.
„Podnikneme dnes niečo špeciálne?“
opýtal sa, keď sa mužove ruky dotkli jeho vlasov.
„Áno, nemusíš sa ničoho obávať, o všetko
sa postarám... aj o nášho nespokojného priateľa...“ prisľúbil mu Kyung-pyo.
