pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venované Lilith a Ell.
Neskôr...
Pomerne veľký byt, do ktorého ho
zaviedol Go Kyung-pyo, naňho urobil dobrý dojem, cítil sa uňho takmer ako doma.
Páčilo sa mu aj zariadenie,
nasvedčujúce tomu, že tento mladý obchodník uprednostňuje eleganciu, pred
zbytočnou pompéznosťou.
„Pokojne si sadni, kam len
chceš...“ pošepol mu.
„Áno, pane,“ vybral si kožený
gauč, a veľmi opatrne sa posadil na miesto, ktoré mu najviac vyhovovalo.
„Dáš si niečo?“
„Nie, ďakujem,“ hlesol potichu.
Stále sa tak trochu obával, že by
mu aj on mohol ublížiť. Mal k tomu omnoho viac dôvodov než Dennis.
Napriek tomu, že sa tváril veľmi
prívetivo dával si pozor, na každý jeho pohyb a zrejme sa nervozita
prejavila aj na výraze jeho tváre, lebo Kyung-pyo si k nemu napokon
prisadol a chytil ho za ruku.
„Ničoho sa neobávaj. Mal som
možnosť o všetkom premýšľať a chcem, aby sme zabudli na minulosť a začali
odznova.“
„Áno, to by sa mi páčilo...“
pripustil spokojne a bol rád, že aspoň jeden z jeho milencov je
rozumný človek, aj keď to tak na začiatku nevyzeralo, no to, ako sa mu
naposledy podriadil toho muža zrejme motivovalo k tomu, aby mu dal ďalšiu
šancu. A on ju mienil okamžite využiť.
„Prezradím ti tajomstvo...“
naklonil sa k nemu a sprisahanecky stíšil hlas.
„Chýbal si mi, nikto iný mi
nepovie pane takým spôsobom, ako ty... Stále som na teba myslel... Bolo veľmi
ťažké pracovať... Nabudúce ťa vezmem so sebou, budeš na mňa čakať.“
„Áno, pane.“
Myung-soo sa nechal pritiahnuť
bližšie a opäť pocítil ruky toho muža na svojom tele. Po vystúpení z auta
mali problém sa od seba odtrhnúť a aj teraz bolo viac než zjavné, ako sa
ten ich rozhovor skončí.
Opäť bol pritisnutý pri ňom a užíval
si to, ako ho druhý milenec zbožňuje a všetky tie slová, ktoré mu povedal
v ňom vyvolávali silnú spokojnosť, a začínal byť aj vzrušený.
„Páči sa ti tu?“
„Áno, veľmi.“
Go Kyung-pyo ho opäť pobozkal, jemne
sal jeho spodnú peru a on ho spokojne objímal. Bol uložený na gauč, cítil
na sebe tlak mužovho tela a užíval si všetku jeho pozornosť, spokojne
privieral oči a neprekážalo mu ani to, že ho tie neúprosne ruky hladia a dráždia
pod oblečením.
Ozval sa zvuk zvončeka.
Bolestne zastonal, keď pocítil,
ako sa od neho druhé telo odtiahlo.
„Nie!“ vzlykol.
Kyung-pyo ho ešte raz jemne
pobozkal, ale potom ho dôrazne od seba odtisol.
„Neboj sa, o chvíľu som opäť
pri tebe...“
Prikývol a začal si
upravovať oblečenie, kým mladý podnikateľ smeroval k dverám. Práve sa
posadil, keď bola do obývačky uvedená návšteva.
Jeho pohľad sa stretol z pohľadom
mladého muža, ktorý ostal zarazene stáť, akoby neočakával, že ho práve tu
uvidí.
„Čo tu robí on?“
Kyung-pyo dal ruku Dennisovi
okolo ramien a donútil ho priblížiť sa ku gauču, aj keď to skôr vyzeralo,
akoby túžil potom, aby mohol byt okamžite opustiť. No druhý muž ho nepustil a nemal
v úmysle ho len tak ľahko nechať odísť.
„Pozval som ho, rovnako ako teba.“
„Prečo?“ odsekol chladne.
A opäť sa zberal na odchod,
ale ruka druhého muža naňho tvrdo dopadla a musel pred ňou ustúpiť ku
gauču.
„Sadni si. Pozhovárame sa,“
prikázal mu.
„Ako chceš...“ odsekol stále tým
istým nahnevaným hlasom a klesol na gauč vedľa Myung-soo.
„To je už lepšie... Omnoho
lepšie,“ pochválil ho ich druhý milenec a tiež si sadol na pravú stranu.
„Prečo od nás utekáš? Máš na to
snáď nejaký dôvod?“
„Nie, ja len... ty vieš, prečo
utekám od teba...“
„Tieto naše osobné záležitosti
teraz nechajme bokom.“
Myung-soo sa cítil tak trochu
nepohodlne, stisnutí medzi nimi dvoma, akoby preňho nebolo úniku.
„Pozval som ťa sem, lebo som si
myslel, že spolu strávime príjemnú noc, že budeme všetci traja spolu... ale ak
nechceš, zaobídeme sa aj bez teba...“
Kyung-pyo sa provokatívne prisal
na mladíkove pery. Myung-soo spokojne prijímal jeho dotyky a opäť ho pevne
objímal, aby dal svojmu prvému milencovi najavo, že aj bez neho si budú spolu
poriadne užívať.
„Nie, nechcem ostať mimo hry. Rád
ostanem...“
