názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
***
„Čo ste tu robili, kým som bol preč?“ mračil sa na nich Sang Hee.
Min Su zahanbene pokrútil hlavou. Stihli toho len
veľmi málo, ale aj tak sa cítil príjemne. Po dlhej dobe bol uvoľnený, a nič
ho netrápilo, nedovolil svojej hlave o ničom rozmýšľať a konečne z neho
spadla všetka tá ťažoba. Cítil sa takmer ako znovuzrodený, aj keď vedel, že
neskôr, keď si spomenie na isté veci, opäť bude trpieť.
No práve teraz bolo po dlhom čase, opäť všetko v poriadku.
A on sa chcel cítiť dobre.
„Nič,“ hlesol previnilo a radšej si pozapínal gombíky
na školskej uniforme, ktorú mu spolužiak priniesol.
„Nemusíš sa obávať, aj o teba bude dobre
postarané.“
Kyoung-Ho si pritiahol nespokojného mladíka bližšie
k sebe a napriek jeho značným protestom ho pobozkal.
„Musíme ísť do školy...“ nespokojne sa krútil
v mužovom objatí. Bolo to vôbec po prvý raz čo dal otvorene najavo svoju
nespokojnosť.
„Dostaneme sa tam,“ upokojoval ho Min Su.
Auto sa už dalo do pohybu a nebolo to až tak
ďaleko, aby to nedokázali zvládnuť. Okrem toho vzhľadom na to, čo stalo
učitelia nebudú reptať, ani keby sa objavili uprostred hodiny, myslel tým
samozrejme na smrť ich blízkych priateľov a ich hlboký smútok, na ktorý
nemyslel vďaka tomu, že sa podvolil tomu mužovi.
Kyoung-Ho objímal jeho spolužiaka a maznal sa s ním,
ale keďže on sa v jeho náručí akosi nedokázal upokojiť, napokon ho len
držal pri sebe a bozkával. Tomu sa Sang Hee podvolil a ich jazyky
čoskoro našli k sebe cestu, no práve, keď bol ochotný mu dovoliť zájsť aj
ďalej, auto už zastalo pred školou.
„Mal si si to rozmyslieť skôr... Sme tu...“ Min Su
vystúpil z auta a doprial obom čas, aby sa mohli upraviť.
Sang Hee sa oňho zadychčane oprel a obaja chvíľu
sledovali, ako to luxusné auto s tmavými sklami odchádza.
Nanešťastie neboli jediní, lebo pred školou bolo práve
teraz dosť žiakov, a väčšina z nich so záujmom sledovala to veľké
auto.
„Teda, videli ste v čom prišli?“
„Čo myslíte, kto to bol?“
„Poďme radšej už dnu...“
Min Su ho odviedol z ich dosahu, skôr než stihol
spanikáriť, jeho rodina mala síce dostatok prostriedkov, ale on sám žil dosť
jednoduchým životom a zvyčajne chodieval domov vlakom. A keďže nebol
rád stredobodom pozornosti a práve teraz sa na nich upierali zvedavé oči
celej školy, rýchlo ho odviedol do budovy školy.
***
Neskôr...
Blížil sa k sekcii, kde boli skrinky na
odkladanie vecí. Bolo dosť ťažké sa tam dostať, bez toho, aby o tom Sang
Hee vedel.
Povedal mu, že sa musí zastaviť doma po nejaké veci,
ale potom sa k nemu ešte vráti, keďže ešte stále kempoval uňho.
Povedal rodičom, že dostal z matiky B mínus. Tí
boli z toho takí nadšení, že nijako nenamietali proti tomu, aby si sa s ním
aj ďalej učil.
Zbalil si nejaké veci, niečo do školy a nejaké oblečenie,
keďže sa mienil u svojho spolužiaka zdržať ešte nasledujúcich pár dní a takto
vyzbrojený, vystúpil tak, aby mu ostalo ešte dostatok času na hru svojho
mŕtveho priateľa, aj na to, aby stihol naskočiť do ďalšieho vlaku, ktorý mal
prísť približne o pol hodinu.
S batohom prehodeným cez plece, si prezeral skrinky, až kým nenatrafil
na to správne číslo, ale keď už stál pred tou ošúchanou a špinavou skrinkou,
zrazu sa mu roztriasli ruky a musel sa na chvíľu len tak oprieť a zhlboka
lapať po dychu. Pretože sa čiastočne naozaj obával toho, čo tam nájde, aj toho
či má vôbec zmysel tam niečo hľadať.
No nevedel si predstaviť, že práve teraz odtiaľto odíde a nezistí, čo
je jej obsahom, to by takisto nedokázal.
Opatrne strčil kľúč dovnútra a otočil ním.
A potom ho zaplavila bolesť.
Nohy sa mu podlomili a klesol na zem.
Spadol na zem, kolenami sa dotkol chladnej dlažby a cítil ako sa mu
batoh zošmykol s pliec.
Bol pri vedomí, ale hlava ho tak strašne bolela a videl len matne, to
ako sa nejaká postava nakláňa cez neho a prehrabuje sa v skrinke.
A všetko nepotrebné mu rýchlo vyhadzuje k nohám, no zrejme nič
nenašla, lebo si všimol, ako sa tá osoba naklonila k nemu.
„Kde to je?“ počul hlas blízko svojho ucha.
Niekto mu zovrel krk.
„Povedz mi to, lebo ťa zabijem!“
Pokúsil sa brániť, ale nedostávalo sa mu dosť vzduchu.
Stratil vedomie, všetko zastrela akási nepreniknuteľná tma.
Nevedel, čo sa s ním dialo potom.
Prebral sa v idúcom aute, známe kožené sedadlá cítil pod svojím zadkom
a na sebe mal cudzie sako.
Dívali sa naňho tie chladné oči, ktorých sa predtým tak veľmi obával.
„ Budem ťa musieť zabiť Kim Min Suk,“
hlas Kyoung-Ho len veľmi ťažko prenikal do jeho unavenej mysle.
