názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
Tie slová ho prinútili udržať sa pri vedomí. Nemohol ich len tak ignorovať
a poddať sa tej zvláštnej únave.
„Nie.“ Jeho hlas bol tichý a mierne zastretý, a v hlave mu
pulzovala bolesť, ale vedel, že teraz sa tomu nesmie len tak podriadiť.
„Myslíš, že ty o tom môžeš rozhodovať?“
Jeho hlas bol tichý a mierne zastretý, a v hlave mu
pulzovala bolesť, ale vedel, že teraz sa tomu nesmie len tak podriadiť.
„Dajte mi šancu, aby som ti to mohol vysvetliť... Robte si so mnou čo chcete, ale dajte mi šancu
na jeden jediný rozhovor...“
„Tak hovor, počúvam ťa...“ povedal chladne a venoval mu pohľad, ktorý
spôsobil, že mu na tele naskočili zimomriavky.
„Ja nemôžem... príliš to bolí...“
„To ma ani trochu netrápi. Máš čas, kým dosiahneme cieľ našej
cesty...“ oprel sa o svoje sedadlo,
akoby sa nič nedialo a ďalej ho pozoroval.
To bolo zlé. Necítil sa dobre a nevedel, akoby mu mal teraz vysvetliť
veci, ktorým ani sám tak celkom nerozumel.
„Ošetrili ste ma?“
„Áno, bolo to nevyhnutné...“
Rukou si siahol na hlavu. Bol na nej obväz, cítil ho pod prstami,
a nedokázal tomu uveriť vzhľadom na to, čo mu jeho milenec povedal.
„Ďakujem vám.“
„To naozaj nemusíš, Kim Min Suk.“
Pred očami sa mu zatmelo. Pokúšal sa udržať hlavu hore, ale bolo to veľmi
ťažké, priam nemožné. Mužova tvár mu plávala pred očami, rozširovala sa do
pochybných rozmerov a on cítil ako sa jeho pery pohybujú a niečo
hovoril.
„...môj kamarát... poslal mi... vždy mi posielal hry... nevedel som, čo
v tej skrinke bolo, tá skrinka... len som chcel... pochopiť... bol to
posledný odkaz od neho... posledný a ja som chcel, chcel som to hrať,
akoby bol stále ešte nažive... Neviem, čo v nej bolo ani prečo ma
napadli... neviem nič... nie som nikto... A Sang Hee prišiel za mnou sám,
on sám ma oslovil... nechcel som byť sám, chcel som, aby ma niekto držal... tak
ako vy... bol som šťastný, keď som bol s vami...“
Bojoval s tým, ale hlava mu napokon aj tak klesla a cítil, ako sa
okolo neho pomaly rozprestiera tma, prudko sa naklonil dopredu.
„Prosím, prosím, nechajte si ma... Budem poslušný...“
Pocítil, ako ho nejaké ruky podopreli a pritiahli si ho späť. No ten
pohyb bol príliš prudký a on stratil vedomie.
§§§
Nad sebou videl akúsi rozmazanú postavu. No nedokázal ju identifikovať.
A niekto ho nepochybne držal za ruku, lebo cítil pevný stisk.
„Min Su?“
Spoznal ho po hlase.
„Sang Hee?“
Natiahol k nemu ruku.
„Pokojne lež a ničím sa netráp.
Som tu...“ napravil mu prikrývku.
„Chce ma zabiť...“ hlesol rozrušene a až teraz si uvedomil, že má
k ruke pripojenú infúziu. Niečo prúdilo do jeho žíl a on nad tým
nemal ani len najmenšiu kontrolu. Bál sa
tak ako nikdy predtým.
„Nie, to určite nie, ničoho sa neobávaj...“ upokojoval ho, ale on mu
neveril. Každopádne patril k nim a takisto mohol byť proti nemu, už
si nebol ničím istý, nevedel ani kto ho to vlastne udrel a čo s tým
má spoločné nejaká obyčajná hra.
„Povedal mi to...“ pokračoval neúprosne a chcel vstať z postele,
ale Sang Hee ho nepustil, neúprosne ho do nej zatlačil späť.
„Zdá sa, že potrebuje zvýšiť dávku liekov... Choď zavolať doktora, Sang
Hee,“ začul druhý hlas.
„Postaráš sa oňho?“
„O tom nepochybuj.“
„Nie!“ vzlykol rozrušene.
Sang Hee ho veľmi neochotne pustil, no jeho miesto prevzal niekto iný a držal
ho ešte pevnejšie ako on. Bol príliš slabý na to, aby sa dostal z jeho zovretia,
no stačil len jeden pohľad do tých chladných očí, aby sa ubezpečil o tom,
že preňho sa to už skončilo.
„Sľúbil si, že budeš poslušný, Kim Min Suk... Nechci, aby som ľutoval, že
som zvážil tvoje pripomienky...“ pripomenul mu ten hlas, ktorého sa tak veľmi
obával.
„Takže vy ste prijali moje vysvetlenie?“
„Áno, akceptoval som ho a prijal, inak by sme sa tu takto nerozprávali...“
Mladý boss ho pustil a on namiesto toho, aby sa pokúsil opäť uniknúť,
objal muža okolo krku a pritisol sa k nemu, natoľko, ako mu to jeho
stav dovoľoval.
„Takže sme v nemocnici?“
„Na súkromnej klinike,“ pošepol mu.
„Môžem vidieť svoju rodinu? Iste sa už o mňa boja.“
„To nebude možné.“
„Prečo?“ nespokojne sa pomrvil v jeho
objatí, ale aj naďalej si ho k sebe tisol a odmietal sa vzdať jeho
blízkosti. Nevedel prečo sa takto správa k mužovi, ktorý ho chcel zabiť,
pripisoval to tým liekom, ktoré doňho na klinike natlačili.
„Zdá sa, že som nebol jediný, kto si myslel, že niečo vieš... Obávam sa, že
dnes ráno tvoju rodinu navštívili istí muži a nedopadlo to dobre...“
„Čo im urobili?“
„Našli ich mŕtvych vo vašom byte.“
„Prečo? Prečo niekto... Oni s tým nemali nič spoločné!“
„Na tom už nezáleží. Ja mám to, čo som chcel a získal som to len vďaka
tebe, to je tiež jeden z dôvodov, prečo som prijal tvoje ospravedlnenie...“
„Ja chcem zomrieť, ja... zabite ma!“ kričal.
„Nie, Kim Min Suk, tebe sa nič nestane. Rozhodol som tak.“
Kričal a vzpieral sa, preklínal všetkých a všetko, bol v takom
šoku, že sa z toho vôbec nedokázal spamätať, lekári mu museli pichnúť
niečo na upokojenie a on cítil ako všetko od neho odchádza... vzďaľoval sa
od toho chaosu, ktorý spôsobil jeho priateľ a začínal ho nenávidieť.
