názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Kim Min Suk sa prebudil.
Bol sám v nemocničnej izbe.
Hľadel na biely strop a rukami pevne zvieral tenkú
prikrývku.
Napriek tomu, že spal veľmi dlho bol unavený,
a len veľmi neisto sa posadil a začal prechádzať pohľadom po zvyšku
miestnosti. Strávil tu pár neistých dní, z ktorých si toho veľa
nepamätal, zranenie hlavy nebolo vážne,
bolela ho, ale keďže dostal lieky dalo sa to zniesť, jeho psychický stav však
vôbec nebol dobrý, po tej správe o svojich rodičoch sa zrútil. Niekoľko
dní o sebe takmer ani nevedel. Prežíval len vďaka liekom, a väčšinu
času prespal.
Práve preto, mu tá izba pripadala taká neznáma, aj keď
v nej ležal už niekoľko dní. Potreboval sa v nej aspoň trochu
zorientovať.
Jeho posteľ bola umiestnená pri okne na pravej strane.
Neďaleko jeho postele sa nachádzal menší stôl, aj
stolička pomerne dobrej kvality, a keďže sa ho hospitalizovali
v súkromnom zariadení, izbu mal len pre seba a nachádzal sa tam aj televízor. No práve teraz tomu nepripisoval žiadny hlbší
záujem, bola to preňho izba ako ktorákoľvek iná. Na stole boli nejaké veci,
ktoré mu zrejme priniesol Sang Hee. Časopisy a podobné záležitosti
a bola tu aj skriňa, do ktorej mu zrejme uložili oblečenie.
Tak trochu ho lákala predstava, že by mohol len tak
zmiznúť z nemocnice a odísť niekam, kde by možno dokázal zabudnúť na
to, všetko, čo sa mu stalo.
Prišiel o svojho najlepšieho priateľa.
A stratil celú svoju rodinu.
Nemal už žiadnych príbuzných.
Ostal úplne sám.
Na lícach pocítil vlhkosť. Oči sa mu plnili slzami, aj
keď si to neprial, podrobil sa tej bolesti, ktorá mu nedovolila voľne dýchať.
Naliehavo si ich utieral a pokúšal sa ovládnuť
chvenie, ktoré sa opäť zmocňovalo jeho tela. Nechcel dostať ďalší záchvat,
netúžil potom, aby mu dávali ďalšie lieky, ani po sedeniach, ktoré mu
odporučili, chcel odtiaľ čo najskôr odísť.
Opatrne vyšiel z postele a pokúsil sa získať
niečo, čo by si na seba mohol obliecť, ale skriňa bola zamknutá a nikde nevidel
kľúč.
No ani to ho nezastavilo.
Zamieril k dverám a otvoril ich.
Okamžite sa k nemu obrátili dvaja muži v oblekoch.
„Kto ste?“ hlesol prekvapene.
„Pán Jung nás k vám pridelil. Máme za úlohu vás
ochraňovať,“ povedal ten vyšší muž, ktorý sa k nemu dostal ako prvý.
„Smiem sa spýtať na vaše meno?“
„Volám sa Baek Do Bin a toto je môj kolega
Han Ki Won,“ odpovedal mu chladne. Druhý muž len mlčky kývol hlavou, čo bola
zrejme reakcia na jeho meno. Min Su si však všimol, že sa veľmi rýchlo vrátil
späť k sledovaniu chodby.
„Potrebujete niečo, pán Kim?“
opýtal sa ho Do Bin.
„Nie, ďakujem...“ hlesol potichu a zavrel za
sebou dvere.
Nepredpokladal, že narazí na takúto komplikáciu.
Nahnevane sa prechádzal po izbe. Nechcel, aby ho
niekto strážil, nepotreboval to, a bolo mu jedno, čo sa s ním stane.
Pristúpil aj k oknu, ale bolo zavreté, a aj keby
ho dokázal otvoriť, z vonkajšej strany bola bezpečnostná mreža.
Ľahol si späť na posteľ. A natiahol na seba
prikrývku takmer až po hlavu.
Obrátil sa na bok a len tam tak potichu ležal, bez toho, aby
o čokoľvek prejavoval záujem. Dovolil slzám, aby stekali na vankúš.
Dvere sa napokon potichu otvorili.
Niekto pristúpil k nemu, ale on sa ani len neotočil. Počul zvuk
krokov, ale nevenoval tomu pozornosť.
Otočil sa k osobe, ktorá ho prišla navštíviť.
A cítil ako sa naňho opäť upierajú tie chladné oči.
Jung Kyoung-Ho stál pred ním.
„Čo odo mňa chcete?“
„Prišiel som ťa navštíviť.“
„Prečo sa vôbec o mňa ešte
zaujímate?“ opýtal sa už omnoho
miernejším tónom.
Ten muž naňho nekričal, ani sa k nemu nesnažil priblížiť a dožadovať
sa jeho pozornosti, udržiaval odstup a len sa s ním zhováral.
„Stále sme milenci, Kim Min Suk...“ pripomenul mu omnoho miernejším tónom
hlasu.
„Myslel som si, že ma už nechcete...“ spomenul si na ich posledný rozhovor
a na následky, ktoré z toho preňho vyplynuli.
„Stále ťa chcem.“
