22. 3. 2014

Rivals 5. kapitola 2/3










 názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 

(poviedka Ghosts sa objaví neskôr)
varovanie: trojka

pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/
Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 


Hodnotenie





 venované Ell, Lilith.

Min Su sklonil hlavu a chvíľu sa díval na svoje ruky, ktoré si zjavne kvôli nervozite z tohto nečakaného stretnutia prekrížil.
Pocítil ako sa ich ten muž jemne dotkol, a on sa pod vplyvom toho jemného dotyku, postupne uvoľňoval.
„Nemali by ste ma chcieť... Prinesiem vám nešťastie...“ hlesol rozochvene, keď sa prestal objímať oboma rukami a namiesto toho prijal objatie staršieho muža.
„Neverím na takéto veci, Kim Min Suk,“ pošepol mu. A jeho meno vyslovil tak, akoby mu chcel poskytnúť útechu a aj keď nepovedal nič, čo by tomu nasvedčovalo, cítil, že prišiel kvôli tomu, aby mu vyjadril svoju podporu, aj keď to nedokázal povedať priamo.
Keď sa ich telá dotkli, cítil jeho ruky na svojom chrbte, opäť sa rozplakal. Pritúlil sa bližšie k jeho pevnej hrudi.
Nedokázal tomu zabrániť, všetko to napätie sa v ňom znovu uvoľnilo a tentoraz nevedel, či to dokáže ešte raz zastaviť podobne ako predtým, keď k tomu došlo po prvý raz.
„Som tu, chcem, aby si vedel, že ťa nenechám samého...“ povedal mu.
Oprel sa o jeho plece, chvel sa a pevne objímal toho muža, ako jedinú istotu vo svojom živote. Napriek všetkému za ním prišiel, pokúšal sa preňho niečo urobiť a aj keď ich posledný rozhovor sa neniesol v priateľskom duchu, bolo preňho veľmi dôležité to, čo mu práve povedal.
Trvalo mu dlhšiu dobu, kým sa zbavil nepríjemného tlaku na hrudi, ale potom ako nechal svojim pocitom voľný priebeh sa cítil o niečo lepšie, aj keď ho pálili oči a stále nebol schopný toho muža pustiť.
„Budete ma milovať?“ opýtal sa ho.
Ten muž patril do toho sveta vďaka, ktorému o všetko prišiel. Veril tomu, že práve on by mu mal pomôcť zaplniť tú prázdnotu, ktorá ho tlačila k zemi.
„Pokúsim sa o to.“
„Aj Sang Hee? Aj on ostane so mnou?“ opýtal sa.
„Áno, predpokladám, že ani on ťa nespustí z očí...“
„Tak prečo tu teraz nie je?“
„Musel ísť do školy. Jeho rodičia sa vrátili a nepotešilo by ich, keby ju vynechával. Ale hneď po škole, ho sem osobne odveziem...“
Kyoung-Ho, ja neviem, čo mám robiť, vôbec netuším čo...“
„Len oddychuj a pokús sa dať trochu do poriadku, o všetky tvoje záležitosti týkajúce vonkajšieho sveta sa postarám,“ ubezpečoval ho.
„Bojím sa... veľmi sa bojím...  Ak ma odtiaľto prepustia, kam pôjdem? Doma ostať nemôžem, ja to by som nezvládol tam...“  nevedel prečo, si na to spomenul práve teraz, ani prečo ho to vôbec začalo trápiť.
„Ani s tým si nerob starosti. Na nejaký čas pôjdeš bývať ku mne... Mám pomerne veľký dom, a určite sa ti tam bude páčiť. A neskôr sa rozhodneš, čo urobíš s bytom svojich rodičov...“
To ho upokojilo, mal pocit, akoby ho časť jeho strachu opustila. Bolo mu už omnoho lepšie, keď sa ubezpečil o tom, že bude mať aspoň podporu svojich milencov.
Ale keď pocítil, ako ho starší muž chystal pustiť, objal ho ešte pevnejšie a sadol si naňho, aby mu nikam neušiel.
„Rozprával si sa s mojimi lekármi?“
„Áno, hovoril som s nimi.“
„A aj tak si ma chceš vziať k sebe?“
Predpokladal, že mu povedali aký je zlomený, a že takmer stratil vôľu k životu.
„Samozrejme, že áno...“
„A budeš sa o mňa starať aj kým som tu?“
Kyoung-Ho pohladil svojho milenca po vlasoch.
„Budem.“
 „Tak ma pobozkaj. Chcem na všetko zabudnúť...“
Kyoung-Ho jemne prešiel rukou po jeho tvári.
„Skutočne si to želáš?“
„Áno, prosím.“
Starší muž opatrne ochutnal jeho sladké pery.
Min Su privrel oči a zovrel ho ešte pevnejšie. Jeho milenec za ním prišiel, a požiadal ho, aby ostal s ním.
Všetko bude v poriadku.
Neopustí ho.
Ešte nevie, či to zvládne, ale pokúsi sa o to.
Bude bojovať a nevzdá sa svojho cieľa, aj keď cesta k nemu bude ťažká a bolestivá.
Spokojne privrel oči a dovolil mu, aby ho bozkával a pevne držal.
Nič viac nepotreboval, len cítiť ho pri sebe a nemyslieť na nič, čo by mu mohlo spôsobovať utrpenie.