19. 4. 2014

Horúčka 2. časť






 pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 
poznámka: opravená časť

Hodnotenie








„Aké dojímavé. Náš mladý priateľ by už rád prešiel na druhú stranu ?“ posmešne poznamenal Pán všetkého zla. Donútil ma sadnúť si. Prudko ma oprel o stenu, akoby mi chcel spôsobiť čo najviac trápenia a bolesti. Rýchlo som strácal silu. Jeho ohyzdná tvár mi pred očami tancovala. Nevládal som vnímať.

„Urob to, Tom. Ja už nemám strach,“ zámerne som použil jeho občianske meno.

Prudko som zalapal po dychu, keď sa jeho ruky presunuli o trochu nižšie. Nechápal som, prečo sa ku mne takto správa. Nedočkavo som hľadel na jeho prútik. Smrteľná kliatba by pre mňa teraz bola milosrdným vyslobodením. Rukou sa dotkol železného úlomku, ktorý pretínal moje telo. Počul som smiech smrťožrútov. Podo mnou sa pomaly vytvárala hrozivá mláčka krvi. Okraje plášťa Temného pána začali byť zavlhnuté od tej nepríjemnej masy.

„Odstúpte. Tento mladý muž zaplatí za svoju trúfalosť,“ prikázal im Temný pán. Smrťožrúti si vymenili zamračené pohľady. Neodvážili sa však odporovať mu.

Hľadel som do tváre zla s chladnou ľahostajnosťou. Srdce mi v hrudi bilo tak prudko, až som cítil každý jeho záchvev. Pozoroval som konček prútika, ktorý zamieril na moju hruď.

Silné zaklínadlo neúprosne zasiahlo moje ubolené telo. Nechutné mľasknutie zo mňa vymrštilo ostrý úlomok. Zaplavila ma taká neznesiteľná bolesť, taká silná, až som to už viac nedokázal vydržať. Potom sa však rana náhle zacelila. Ostala po nej len nepatrná jazva.

„Vy…vy…ste ?“ neveriacky som hľadel na Temného pána. Nedokázal som pochopiť, prečo urobil niečo také. Bol som si však istý, že nech bol jeho dôvod akýkoľvek, určite sa mi to nebude páčiť. Zaplavovala ma horúčava. Niekto ma surovo postavil na nohy. Bol som však príliš slabý, aby sa mi podarilo samostatne kráčať. Dopadol som k nohám Temného pána.

„Vezmite ho. Uvidíme čo všetko bude Potter ochotný urobiť, aby zachránil toho zradcu,“ dvaja smrťožrúti sa oddelili z radu a schmatli ma za ruky. Pocítil som nepríjemné zovretie súvisiace s premiestňovaním. Bezvedomie prišlo tak rýchlo, že som si to ledva stihol uvedomiť.