Horúčka 4. časť

 pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 

poznámka: kapitola už rovno prešla ak korektúrou, a tam kde mi to nesedelo som pridala pár viet.

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Lilith a Nade.

„Ďakujem ti za starostlivosť. Naozaj si to cením, ale bude lepšie, keď odídeš,“ protestne som zamrmlal.  Nebol som si istý, či dokážem zaspať, keď ostane pri mne. Istým spôsobom ma znervózňoval. To ako sa správal ma miatlo. Nevedel som, čo mám od neho čakať.

„Nemaj obavy, kým som s tebou nikto ti neublíži,“ priam nežne opravil polohu mojej prikrývky.

Pozrel som sa naňho, aby som opäť protestoval, no on ma umlčal jediným svojím pohľadom.

Vzdal som sa akýchkoľvek ďalších pokusov o presviedčanie a poslúchol som.

Celú noc som spal veľmi tvrdo, akoby mi niekto podal  uspávacie prostriedky. Snívali sa mi zvláštne sny o vlniacich sa hadoch prepletených do seba. Srdce mi zovrel strach.

Cítil som dotyky nežných pier, prechádzali mojím telom, ako elektrický výboj. Nedokázal som sa tomu ubrániť.

„Nie,“ vykríkol som rozčúlene.

Je to len sen. Obyčajná predstava. Šepkal nejaký prerývaný hlas. Mňa to však nepresvedčilo. Zúfalo som bojoval s tými zvláštnymi pocitmi. Nežiadúce dotyky sa stupňovali. Oblieval ma studený pot. Náhle však tieto nepríjemné predstavy pominuli.

***

„Vstávaj!“ začul som mrazivý  hlas. Niečo ma surovo zovrelo a vyhodilo z postele. Tod nedodržal svoje slovo. Odišiel a nechal ma napospas Temnému pánovi. Do mojich myšlienok sa vkradol zlovestný chlad.

Vedel som, že nemôžem urobiť nič, proti takémuto druhu vypočúvania. Temný pán sa prehraboval v mojich spomienkach. Bolestivo, trýznivo do nich vrážal a vyťahoval ich zo mňa. Bolo to akoby ma zasypával prívalom obrazov a zvukov, ktoré som nedokázal kontrolovať.

V rýchlom slede sa pred ním odvíjal celý môj život. Moje najtajnejšie túžby a najhlbšie obavy odhaľoval tak rýchlo, že som to ledva stíhal vnímať. Keď skončil, bolel ma každý nerv v tele.

Pokúšal som sa postaviť a napokon sa mi to podarilo. Díval som sa naňho a nevedel som pochopiť, ako to Harry po celý čas zvládne bez toho, aby mu z toho nepreskočilo. Obdivoval som ho viac než kedykoľvek predtým, lebo stáť proti nemu nebolo nič, čo by si čarodejník prial zažiť.

„Máte čo ste chceli, ale ja nič podstatné aj tak neviem...“ hlesol som unavene.

„Nezáleží mi na tom, čo vieš, ale na tom, čo znamenáš pre Chlapca-ktorý-prežil. Poslal som Potterovi zaujímavý list. Kým však zareaguje, máme dosť času na zábavu. CRUCIO,“ zlovestne zdvihol prútik a vypálil po mne zaklínadlo.

Tvrdo som dopadol na podlahu. Do očí mi nechtiac vyhŕkli slzy. Nemienil som ho však prosiť, aby prestal.

„Bude mi cťou posunúť tvoj prah bolestivosti,“ tvár hada nadobudla výraz absolútnej spokojnosti. Každý trhaný výkrik vychádzajúci z mojich úst mu spôsoboval radosť.

„Môžem ti však ponúknuť oveľa viac, než si dokážeš predstaviť. Ak mi pomôžeš zbaviť sa Pottera, darujem ti tvoj biedny život. Budeš voľný.“

„NIKDY!“ odsekol som zlovestne. Napriek zúfalej túžbe po slobode by som nedokázal, urobiť niečo také. Jeho návrhy sa mi hnusili.