Horúčka 5.3

 pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 

poznámka: korektúra  je úplná,  je to zas nová časť, pôvodne tam už bolo veľké odhalenie, ale myslím si, že je to ešte skoro, poviedka sa tým predĺži, ale to nevadí...

varovanie: Voldemort posiela HP prvú "správu" 18+, erotická scéna

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Lilith, Nade. 

Odviedli ma z cely, moju tvár obklopilo akési kúzlo a nemohol som sa dívať kam presne ma vedú, akési ruky ma hrubo dostrkali do nejakej miestnosti, a donútili ma kľaknúť si na kolená. Opäť som videl veľmi jasne, no nebolo to pre mňa veľmi príjemné, lebo som sa ocitol vo veľkej izbe, v ktorej sa nachádzal najmocnejší temný čarodejník.

V kozube spokojne pukotal oheň, a videl som aj hada stočeného pri nohách svojho pána. Veď-Viete-kto sedel v kresle, jeho ruky spočívali na operadlách, pohol sa a uprel na mňa tie svoje hrozivé červené oči.

Nevyzeral dobre, mal som pocit, akoby dnes nebol pri sile, tak ako naposledy. Jeho pohyby boli pomalšie a trhané, akoby aj on cítil bolesť.

Naklonil sa ku mne, a jednou zo svojich rúk sa dotkol mojej tváre. Cítil som ako lenivo prešla po línii mojej čeľuste, moja brada bola nadvihnutá a opäť som čelil tomu chladnému pohľadu.

Opäť prehľadával moju myseľ, cítil som, ako sa doteraz nehybné spojenie stáva omnoho živším.

Chvel som sa, nemohol som tomu zabrániť, hľadal som v sebe odvahu, hľadal som v sebe silu, no po niekoľkohodinových bolestiach, som ledva vládal udržať svoje telo v tejto pozícii, ruka ma pálila, cítil som ju tak ako nikdy predtým.

„Pane?“  hlesol som neisto.

Čakal som, že ma bude mučiť, no tie červené oči na mňa len skúmavo hľadeli.

Pocítil som ako sa had odplazil ďalej od svojho pána a moje telo sa zrazu primklo ešte tesnejšie ku kreslu.

Ten prudký pohyb prinavrátil bolesť do mojej ruky, vykríkol som.

„Dnes potešíme tvojho priateľa, jednou nezabudnuteľnou spomienkou... Imperio.“

Cítil som, ako sa všetko uzavrelo, a ako moje telo začalo reagovať na jeho príkazy.

Naklonil som sa viac dopredu, bol som k tomu kreslu priam pritisnutý. A jednoduché príkazy Temného pána ma nútili urobiť niečo, čo som nechcel. Bránil som sa tomu, ale keď si Temný pán nadvihol habit, moje telo sa akosi mimovoľne naklonilo, a počul som ďalší príkaz, kričal som vo svojej hlave, vzpieral som sa, no akékoľvek rozumné myslenie bolo potlačené.

Cítil som ako presunul svoju ruku do svojich vlasov, na chvíľu sa mi zdalo, akoby som tú ruku videl už niekde inde, akoby bola súčasťou aj niekoho iného, no bolo to len krátke preblesknutie, ktoré sa skončilo tým, že moje ústa sa dotkli jeho... Nie to slovo ani len neprišlo do mojej mysle... Cítil som, ako pevne zviera moje vedomie, ani na chvíľu nepoľavil, prenikol do mojich úst, jeho penis som pocítil v nich.

No zároveň som cítil aj jeho ruku, ktorá bolestivo zovrela moje vlasy. Môj jazyk sa ho váhavo dotkol, inštrukcie prichádzali pravidelne a ja som ich plnil, sal som ho, akoby nebolo nič dôležitejšie, a moje telo reagovalo len na jeho pokyny, neprestával som, a reagoval som na jeho prudké a nešetrné pohyby, držal ma v takom tesnom zovretí, že som nenachádzal ani len jedinú slobodnú myšlienku, plnil moju hlavu príkazmi, ktoré nezniesli žiadny odpor, len som sal, sústredil som sa na to, aby som to urobil čo najlepšie, zvykal som si naňho. Prikázal mi, aby som z toho mal potešenie, aby sa mi to páčilo, a moja myseľ poslúchla. Bol som vzrušený, cítil som niečo, čoho som nikdy predtým nebol schopný, a on s tých pocitov čerpal. Takmer dychtivo na ne siahal.

Počul som ako niekto kričí, ako niekto nemôže zniesť pohľad na to, ako kľačím pred ním a uspokojujem ho.

No nebolo to vo mojej hlave, ani v hlave Temného pána, bol to odraz od niekoho iného.

Nemohol som na to reagovať, vtlačil do mojej hlavy myšlienku, že to robím niekomu koho milujem a obdivujem, moja myseľ to prijala, znásobil som svoje úsilie, chcel som to, túžil som po tom, aby v žiadnom prípade neprestával, tá bolesť zmizla, nahradila ju túžba mužových dotykoch. Potreboval som, aby ma nenechal len tak kľačať na zemi. Pozrel som sa naňho, dával som mu pohľadom najavo, že sa chcem podriadiť jeho vôli, že urobím všetko, čo odo mňa bude požadovať len, aby sa pozrel na mňa. Netrápilo ma nič a nikto, ani ten tichý nárek, kdesi v cudzej mysli. Mňa sa dotknúť nemohol.

Krik napokon ustal, keď som bol nútený prehltnúť. Opäť to prišlo ako príkaz, nedokázal som proti tomu nič urobiť.

Cítil som, ako opustil moje ústa, prudko som lapal po dychu a rukou som si siahol na pery. Boli poznačené ním.

„Imperio!“

Tlak povolil a zaplavila ma bolesť, moje vedomie sa zúfalo pokúšalo všetko spracovať.

Temný pán si upravil habit.

„Odveďte ho!“ prikázal.

Opäť mi výhľad zaclonilo akési zaklínadlo a cítil som ako ma odvádzajú preč z tej miestnosti.