pár: LV/RW, v tejto časti náznak HP/LM
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete...
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete...
poznámka: korektúra urobená
hodnotenie
venované Lilith.
Stretnutie členov Fénixovho rádu
Stretnutie
členov Fénixovho rádu
„Mali
ste ho sem priviesť!“ kričal som na Snapa. Bol som plný hnevu, zúril som tak,
ako ešte nikdy predtým. No nikoho nezaujímalo, čo chcem ja, dospelí sa
rozhodli, že som príliš mladý, že budú v tomto prípade rozhodovať za mňa.
Profesor
na mňa uprel jeden z tých svojich pohľadov.
„Temný
pán nedovolí, aby ten chlapec opustil jeho sídlo. A aj keby som bol
natoľko nerozumný, že by som porušil svoje krytie a priviedol ho sem, nič
by to nevyriešilo. Temný pán si našiel cestu do jeho mysle, bolo by to podobné,
ako otvoriť vchodové dvere a pozvať pána sem ako čestného hosťa.
Neopovažujte sa na mňa ešte raz kričať Potter,
ak nechcete, aby som vás odtiaľto vlastnoručne...“ jeho hlas sa začínal
nebezpečne zvyšovať.
„To
stačí, Severus,“ Dumbledore mu niečo pošepol, Snape naňho vrhol mimoriadne
kyslý pohľad, a pokračoval vo svojej pravidelnej správe, akoby som ho
vôbec nevyrušil.
„Jeho
stav je stabilizovaný a vzhľadom na okolnosti je oňho dobre postarané.“
Striasol
som sa, keď som si spomenul na to, ako dobre sa Lord Voldemort stará
o môjho priateľa. Opäť som ho videl na kolenách, ako tam kľačí a jeho
telo je tlačené oproti telu toho muža.
Bolo
to neznesiteľné, nespal som od tej chvíle, ako sa ku mne dostala táto spomienka.
Nemohol som na to ani len na chvíľu zabudnúť.
Keďže
pri stole bola aj Ronova najbližšia rodina, neodvážil som sa spomenúť to pred
nimi. Nechcel som, aby to vedeli. Niečo také by zjavne atmosféru porady
okamžite zmenilo a mohlo by dôjsť k nepremysleným činom pred ktorými
ma Dumbledore jasne varoval.
„Ste
si istý, že môj syn prežije tých pár dní, ktoré potrebujete na to, aby sme
vyriešili problém s Harryho mágiou?“ opýtala sa Molly Weasleyová. Aj ona
mala pomerne bojovú náladu a nedalo by sa povedať, že sa nechala len tak
ľahko obalamutiť riaditeľovými ubezpečeniami.
„Nemôžem
vám nič zaručiť, Temný pán sa k nemu správa inak, než k ostatným
väzňom... A podráždiť ho môže takmer čokoľvek, váš syn je v neustálom
nebezpečenstve...“
„Takže
ho tam chcete nechať? Chcete sa ho len tak zbaviť a ponechať ho
v rukách toho...“
„Nie,
Molly, to nemáme v úmysle, ale Harry proti nemu za daných okolností nemá
takmer žiadnu šancu. Ak teraz dovolíme, aby došlo k súboju, Temný pán ho
zabije a potom už tvojho syna nebude potrebovať. Veľmi ma to mrzí, Molly,
Arthur, že vás staviam pred takéto ťažké rozhodnutie, ale istý čas, ešte musíme
vydržať...“
„My
vám rozumieme, Albus, ale pochopte aj vy nás...“ Arthur Weasley pevne stisol
ruku svojej manželky, bol bledý, pod očami mal kruhy, zjavne nespal, odkedy jeho
syna uniesli. Nepoznal som podrobnosti týkajúce sa jeho únosu, lebo som vtedy
ešte stále trávil prázdniny u svojich príbuzných, a nikto sa neunúval
s tým, aby mi vysvetlili, ako k tomu došlo. Ani Hermionu o tom
neinformovali, stále mi písala o svojich prázdninách a sťažovala sa,
že Ron opäť neodpovedá, nemohol som jej ani povedať pravdu, riaditeľ sa
postaral o to, aby sa mi listy, v ktorých bola táto informácia
vrátili späť. Musel som čakať na jej
návrat, a až potom som mal dovolené sa s ňou o tom porozprávať.
Dúfal som, že to bude čoskoro, lebo som zjavne nebol dostatočne presvedčivý na
to, aby ma začali brať vážne.
„Harryho
problém s mágiou je len dočasný, no potrebujeme ešte nejaký čas, nemôžeme
sa do toho len tak vrhnúť a čakať, že všetko dobre dopadne... Neostáva nám
nič iné sústrediť sa na...“ zapojil sa do toho opäť riaditeľ, ale ja som
nechcel, aby sa mu podarilo získať kontrolu nad situáciou.
„A čo ak ho aj tak zabije? Ak stratí
trpezlivosť a...“ skočil som mu do reči, nepáčilo sa mi to, ako sa vyvíjala
táto porada. Predpokladal som, že ich presvedčím, aby mi pomohli, aby sme
spoločne presvedčili riaditeľa, že nemáme na výber. Nemohol som zniesť
myšlienku, že kvôli mne budú Rona mučiť, že ho zabijú kvôli mne. Bol zranený už
po druhý krát a mohol tam pokojne zomrieť aj na následky tých zranení.
„Domnievam
sa, no môžem sa aj mýliť, že riziko, o ktorom hovoríš je menšie ako to, čo
ho čaká, ak urobíme unáhlený krok a dovolíme, aby Voldemort rozhodoval
o tom kedy dôjde k vášmu stretnutiu. Stále je veľmi silný, a kým
to bude tak, neostáva nám nič iné len pokračovať v tom čo sme začali
a doviesť to do úspešného konca... Pokračujte tak ako doteraz, Severus na
pána Weasleyho dohliadne...“
„Pokúsim
sa o to, pán riaditeľ.“
„V
tom prípade považujte dnešné stretnutie za uzavreté...“
Členovia
rádu sa začali rozchádzať, Dumbledore šiel s Weasleyovcami, a spolu
si o niečom šepkali.
Snape
takisto vstal, a bolo na ňom vidieť, že by bol rád kdekoľvek inde, len nie
tu.
Opustil
som svoje miesto, no nie preto, aby som sa vrátil do svojej izby. Šiel som za
jedinou osobou, ktorá by sa riaditeľom nenechala tak ľahko ovplyvniť.
Čomu
vďačím za tvoju návštevu, Potter ?“ Lucius Malfoy pomaly podišiel ku mne. Už
nejaký čas bol väzňom, no rád ho premiestnil sem, keďže súhlasil so
spoluprácou. U Temného pána definitívne upadol do nemilosti a nič iné
mu už neostávalo.
Naše
posledné stretnutie neprebehlo podľa mojich predstáv. Matne som si spomínal ako
ma pritisol k stene. Bozkával ma takým spôsobom, že som potom niekoľko dní
nedokázal zaspať.
„Potrebujem
vašu pomoc. Musím nájsť spôsob ako dostať Rona späť ,“ nebolo pre mňa ľahké
o tom hovoriť. Bol to stále môj nepriateľ, no zároveň, aj jediná osoba,
ktorá bola ochotná ma vypočuť bez toho, aby okamžite zamietla všetky moje
snaženia, bez mágie som nemal šancu dostať sa z domu. Jediné čo som mohol
urobiť bolo dohodnúť sa s ním.
„Je
mi ľúto tvojho priateľa. Nie je mi však jasné, čo pre teba môžem urobiť. Som tu
predsa zavretý, rovnako ako ty,“ opatrne prešiel rukou po mojom chrbte. Toto
nevinné pohladenie prešlo mojou pokožkou ako tá najhoršia provokácia.
„Presvedčte Snapa, aby pomohol Ronovi utiecť.
On jediný to môže urobiť.“
„Môžem
sa o to pokúsiť, ale neručím za výsledok.“
