27. 4. 2014

Manželská zmluva 14. kapitola 1/3







pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn (John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Malcolmove spomienky, keďže máme pred sebou ešte dostatok kapitol, môžeme si dovoliť, aj skúmať veci z jeho uhla pohľadu.
 
Hodnotenie 







 venované Ell, Lilith, Mii.

ODHLÁSIL SA, VŠETKO UKONČIL A CHYSTAL SA ASPOŇ NA CHVÍĽU PRIVRIEŤ OČI, AJ KEĎ VEDEL, ŽE NEBUDE MÔCŤ ZASPAŤ.
Nedokázal sa upokojiť natoľko, aby sa mu to podarilo.
Prial si, aby už mali za sebou ten nepríjemný rozhovor a pokúšal sa psychicky pripraviť na to všetko, čo by sa eventuálne mohlo ešte stať.
Malcolm ho možno udrie. Ešte nikdy to neurobil, dokonca ani keď bol naňho pri istých príležitostiach nahnevaný, nikdy medzi nimi nedošlo k fyzickej konfrontácii, ktorá by skončila niečím takým, no teraz si už nebol istý ničím.
Práve preto s obavami hľadel na dvere, ktoré sa začali otvárať.
„Ahoj,“ hlesol nesmelo, keď uvidel svojho manžela.
Malcolm vyzeral absolútne normálne, akoby sa vôbec nič nestalo, a keď pristúpil k posteli nevyzeralo to, že by mal na sebe čo i len nejaké krvavé škvrny.
Jeho manžel sa naňho usmial, keď si všimol, ako dôverne si ho prezerá.
„Ahoj, Ianto...“ povedal pokojne.
Hľadel naňho tak trochu nechápavo, keďže neočakával, že to všetko prehrmí len tak rýchlo. Pokúšal sa potlačiť svoju úľavu a nepodliehať prílišnému pocitu bezpečia.
Jeho manžel však len zamieril do kúpeľne, počul, ako pustil vodu, schúlil sa hlbšie do postele a pokúšal sa zhlboka dýchať a nepodliehať tomu hroznému napätiu, ktoré ho nútili obávať sa toho, čo asi tak môže znamenať ten jeho pokojný výraz tváre.
Robertovi nezavolal.
Neurobil to, aj keď ho to pokúšalo, rád by vedel, čo sa stalo s Robertom, ale vedel, že tým by to ešte viac zhoršil.
Najlepšie bolo s ním teraz prerušiť všetky kontakty a čakať ako sa celá situácia vyvinie.
S napätím tŕpol, až kým jeho manžel nevypol vodu, nejaký čas sa ešte zdržal v kúpeľni, a keď sa k nemu vrátil, jednoducho si ľahol k nemu do postele, akoby sa absolútne nič nedialo, bol z toho taký vykoľajený, že sa naňho nedokázal prestať dívať.
„Na tento týždeň si nič neplánuj, chcem, aby si zrušil všetky svoje schôdzky, a zoberieš si aj dovolenku... Nepôjdeš ani do nadácie...“
„Prečo?“ hlesol vystrašene.
„Pretože by som bol rád, keby sme mali iný program.“
„Malcolm ja...“
„Nie, dnes nechcem nič počuť...“
„Mám predsa prácu, nedokončené projekty a ...“
Jeho manžel si ho premeral prísnym pohľadom.
„Práca nie je natoľko dôležitá, ako náš vzťah... Tvoja asistentka to nejaký čas zvládne... Dávno sme sa jeden druhému nevenovali... Je čas, to napraviť...“
Nevedel, čo si o tom má myslieť.
Malcolm s ním chce stráviť celý týždeň. Na tom by nebolo nič zlé, ale mal taký pocit, že ide aj o niečo viac než o naprávanie ich dosť napätého vzťahu.
„Máš pravdu, ale tá záležitosť...“ nevedel presne, akoby o tom mal hovoriť, no tušil, že to len tak ľahko nezmizne, a aj tento dočasný pokoj, je len niečo, čo možno ani nie je skutočné.
„Tvoj vzťah s Robertom? Pokojne ho môžeš menovať. Ja nemám problém nazývať veci pravými menami.“
„Mrzí ma, že sa to stalo... Je mi to skutočne veľmi ľúto...“
„Aj ja sám mám na tom istý podiel viny... Nebol som dobrým manželom... ani otcom... Priznávam, že isté veci som trestuhodne zanedbal... Práve preto som ti chcel navrhnúť, aby sme si vyhradili čas len pre seba a pre našu rodinu... Nebudem ťa nútiť, ale bol by som rád, keby si to zvážil... “
Ianto naňho chvíľu zamyslene hľadel.
Nechcel od neho predsa až tak veľa.
Za istých okolností by to mohlo byť aj veľmi príjemné, aspoň si vyjasnia veci a uvidia či sa dokážu pohnúť ďalej.
„Tak dobre,  súhlasím...“ povedal napokon.
„Uvidíš, že to neoľutuješ...“
Malcolm ho pobozkal.
  Pocítil na sebe tlak jeho tela, mierne roztiahol nohy a prijal ho do svojho objatia, pootvoril pery a dovolil mu, bozkávať ho.
 Pocítil jeho prsty v sebe, uvoľnil sa a dovolil, aby doňho prenikli, spokojne zastonal, keď Malcolmove bozky dosiahli jeho citlivé miesta.
Mužove ruky zovreli jeho boky, cítil ako doňho prenikol, drsnejšie než zvyčajne, tlmene zalapal po dychu, a aj on mu opätoval bozky.
Mužove pery jemne zanechávali stopy na jeho krku, a jeho pohyby ho nenechávali na pochybách, že priazeň svojho manžela napriek všetkému nestratil, tvrdšie milovanie, kombinované s rafinovanými dotykmi, počas ktorých si neodpieral nič a dával všetko, čo len mohol, si úplne podmanilo jeho telo.
Partnerove drsnejšie pohyby boli preňho ako vyslobodenie, bol s ním, zabúdal na všetky starosti a problémy, ich telá si stále rozumeli a nebolo nutné myslieť...
„Malcolm... prosím...“
Bolestne zastonal, keď pocítil ako jeho partner venoval pozornosť bradavkám, a pocítil jeho ruku na svojom úde, užíval si to ako ovládol jeho telo.