pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Poznámka: tenebrae dokončené takže bude viac času na iné projekty, ak mi náhodou neprepne a nezačnem písať niečo ďalšie. Inak je to pekné písmo to obrázkové, len nechám prečo tam chýba Lord Voldemort, on taká dôležitá postava a nemá svoje písmeno. :(
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Pobozkal ho na rozlúčku a opatrne ho pustil.
Chvíľu sa za ním ešte túžobne díval, no napokon
usúdil, že nemá cenu obávať sa jeho odchodu. Podobne ako odišiel, tak sa aj
vráti. Už teraz sa nemohol dočkať. Neuvedomoval si že je až taký nenásytný,
samého ho to prekvapilo a bol pripravený objavovať všetky nové možnosti.
No zároveň nepodceňoval, ani drobné náznaky toho, že by sa jeho milenci mohli
spriahnuť proti nemu.
„O čom ste si to šepkali?“ opýtal sa svojho staršieho
milenca, keď im Dennis zmizol z dohľadu.
Nasadil pomerne podozrievavý výraz.
„Tým sa netráp,“ nedbanlivo prehodil Kyung-pyo.
A aj on ho pobozkal, ale len na líce, keďže sa obával, že tí dvaja sa opäť spojili
proti nemu.
Omnoho radšej by bol, keby ich dokázal rozhádať a prinútiť
ich, aby obaja poslúchali len jeho, tak by mu to vyhovovalo omnoho viac. No
nepredpokladal, že tí dvaja sú takí zohratí milenci, nevyzeralo to tak, keď boli
spolu po prví krát, mal pocit, že medzi nimi je akési skryté nepriateľstvo,
práve preto bolo preňho záhadou to, ako spokojne sa Dennis poddával vplyvu toho
druhého muža. Niečo mu na tom nesedelo, mal taký pocit, že vydieranie nie je
tým jediným čo ich spája.
„A ako dlho ste vy dvaja vlastne spolu?“ pokračoval
ďalej v kladení otázok, aj keď to nevyzeralo tak, že sa dočká uspokojivých
odpovedí.
„Dosť dlho na to, aby sa dalo povedať, že ho poznám omnoho lepšie
než teba,“ dodal vyhýbavo.
„Aj on sa od teba nechal potrestať?“
Kyung-pyo smutne pokrútil hlavou.
„Nikdy. Dokonca ešte nedávno mal námietky, aj proti
tomu, aby sa mi podriadil.“
Myung-soo sa k nemu naklonil a sprisahanecky mu
pošepkal.
„To je škoda, ja sa ti podriaďujem veľmi rád...“
Kyung-pyo potom ako mu to povedal pôsobil veľmi
spokojne a bolo viac než zjavné, že jeho priazeň si napriek všetkému
získal.
„Skutočne?“
„Áno, milujem, všetko čo skúšam s tebou a s ním
je nové a vzrušujúce...“ pripustil trochu neisto.
„Mne sa to s tebou tiež veľmi páči, možno viac,
než by som čakal... Si šikovný chlapec...“ pochválil ho a priznal to, čo potreboval
počuť bez toho, aby ho urazil.
„Ďakujem, pane.“
Starší muž si sadol na gauč a jeho ruky ho lákali
k sebe.
Neskôr...
Keď sa vrátil z kúpeľne, dokonale upravený a konečne
oblečený, na stole naňho čakali pomerne
bohaté raňajky.
„To je pre mňa?“ opýtal sa pre istotu.
„Áno, samozrejme.“
Opatrne si sadol na stoličku a pustil sa do
jedla.
Kyung-pyo medzitým klikal niečo na tablete, nasadil
profesionálny a pracovný výraz a doprial mu dosť času, aby sa v pokoji
najedol a dopil.
Dovtedy ho nechal pracovať alebo surfovať na nete,
ťažko povedať, čím sa práve teraz zaoberal.
„Áno, ak mi
požičiaš na chvíľu ten svoj tablet, aby som si mohol pozrieť čo je nové v škole...“
„Isteže požičiam, za malú odmenu...“
Pokynul mu, aby si sadol k nemu na kolená.
Myung-soo bez
váhania zmenil miesto.
„Je nový?“
„Najnovší model, ale stále si naňho zvykám, ten starší mi
vyhovoval viac...“ pošepol mu do ucha a jemne ho pobozkal na krk.
Usmial sa.
„Tak prečo si ho zmenil?“
„Niektoré aplikácie som už nemohol používať, lebo boli
určené na novšiu verziu...“
„Aha,“ v týchto veciach sa nikdy veľmi nevyznal, on
sám bol čo sa týkalo používania pc, len nudným a vskutku občasným
používateľom.
Poriadne si prezrel svoje maily.
Nebolo tam nič dôležité, len to, že na jeden predmet bude
potrebovať vypracovať akúsi esej, už mal aj zvolenú tému.
Podľa všetkého by mal urobiť aj nejaké fotky, a všetko
to spracovať na počítači aj s ilustráciami. Tým by sa mal vyriešiť jeden z jeho
voliteľných predmetov.
„Pozri, akú úlohu som dostal, budem musieť niečo aj
nafotiť...“ ukázal mu svoju tému aj to, čo má pripraviť.
„Mal by si sa do toho pustiť, čo najskôr, zajtra na to
vôbec nebude čas a radšej by si to mal dokončiť čo najsôr...“
„Prečo?“
„Povedal mi, že nás niekam vezme, údajne ide skontrolovať jeden
zo svojich nových hotelov... Už to začal vybavovať, zajtra zrejme odídeme...“
„Kedy ti to povedal?“
„Dnes ráno.“
„Tak o tom ste si toľko šepkali?“
„Aj o tom,“ vyhlásil tajomne.
