pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Poznámka 2: M-S si robí svoj projekt, a K-P mu pomáha, takže sa na chvíľu pozrieme, kam tak rýchlo zmizol Dennis.
8. kapitola bude celá Dennisova, v 9. sa vrátime k hl. línii... K-P bude na rade, niekedy neskôr... :)
Hodnotenie
8. kapitola bude celá Dennisova, v 9. sa vrátime k hl. línii... K-P bude na rade, niekedy neskôr... :)
Hodnotenie
venované Ell
„Tvoja matka ti chce niekoho predstaviť...“ povedal
zdanlivo otrávene, zjavne ani jeho tento nápad veľmi nenadchol, no ako zvyšok
rodiny, aj on bol zvyčajne zapojený to toho, čo Dennis nazýval miešanie sa do
cudzích vecí.
„A predpokladá, že ak by mi to povedala priamo, našiel by
som si nejakú výhovorku, takže sem rovno dostane celú rodinu, aby sme museli
okrem zasadania usporiadať aj jednu z tých spoločných večerí...“ zhrozene
dokončil Dennis.
Ethan sa zatváril trochu rozpačito. Zjavne to ani preňho nebola tá najpríjemnejšia
téma, ktorú by chcel so svojím synom rozoberať.
„O koho ide?“
„Predpokladám, že o dcéru jednej z jej priateliek,
vzdelané dievča s dobrej rodiny...“
Dennis si frustrovane prešiel rukou po vlasoch.
„S tou poradou súhlasím, ale takéto dohadzovanie už dávno nie je na mieste,“ naďalej sa naňho mračil.
Nebolo to prvý raz, čo mu matka takto nenápadne predstavovala
rôzne dievčatá. Otravovalo ho to, pokiaľ chcel mať spoločnosť dokázal si ju
nájsť sám.
„To už nie je v mojej kompetencii. Len som ti prišiel
povedať, aby si bol pripravený na to, čo ťa čaká v najbližších dňoch. A neplánuj
si žiadne cesty, kým celá tá rodinná
záležitosť neskončí, vieš akoby to dopadlo...“
„Áno, iste,“ odsekol chladne.
„Mám ešte nejaké schôdzky. Uvidíme sa neskôr...“ rozlúčil
sa s ním otec.
Bolo viac než očividné, že odchádzal veľmi rád vzhľadom na
to, s akou správou prišiel.
Rozlúčili sa dosť rozpačito a napokon keď ostal v kancelárii
sám, nemal ani len chuť púšťať sa do ďalšej práce.
Bude musieť matke opäť niekoho predstaviť, opäť vytvoriť
nejaký falošný príbeh, len preto, aby s ním bola spokojná.
Nerobil to veľmi rád, obzvlášť preto, že jeden z tých príbehov,
skončil inak než očakával...
PRED DVOMI ROKMI...
„Mrzí ma, že vaša
priateľka nemohla prísť...“ Kyung-pyo mu venoval jeden zo
svojich príjemnejších pohľadov.
„Cestuje po svete... To viete, ona sa len tak ľahko nezastaví...“ vymyslel si ďalšiu z nekonečných výhovoriek,
tá jeho najnovšia známosť bola veľmi zaneprázdnená a na to, že
neexistovala mala toho na práci viac než dosť. Smial sa a opieral sa oňho,
musel uznať, že ak by priateľku mal, nechcela, by aby bol v takomto stave.
„To je v poriadku.
Možno bude lepšie, keď sa pozhovárame osamote. Poďte ďalej a urobte si
pohodlie...“
Kyung-pyo ho pozval do svojho bytu. Tváril sa pritom spokojne, možno až
príliš na to, že ich čakala len menšia neformálna večera. Uzavreli spolu veľmi
výhodný obchod a všetko pekne, klapalo. Dúfal, že tentoraz to bude
dlhodobejšia spolupráca ako naposledy. Tak trochu si spolu aj vypili, a keď
ho obchodný partner pozval k sebe domov ani chvíľu neváhal.
„Dennis... môžem vám
tak hovoriť, však?“
„Áno, samozrejme...
Mal by si mi aj tykať, dnes predsa nehovoríme o obchode...“
Mladý obchodník
prikývol.
„Chcel by som ťa
pozvať do mojej vírivky...“
„To by som veľmi rád
skúsil...“ opatrne vstal, no nevedel,
kam má vlastne ísť.
„Chvíľu počkaj. Hneď
to pripravím...“
Kyung-pyo na chvíľu zmizol z jeho dosahu.
No on mal pocit, akoby mu nesmierna radosť prenikala do žíl, akoby všetko
bolo dobré a nebolo tu nič čo by ho dokázalo zastaviť.
Keď sa jeho spoločník vrátil, bol už bez košele a bez saka.
Pohľadom prešiel po jeho vypracovanom tele.
Vzrušoval ho.
Opäť sa usmial a natiahol k nemu ruku, akoby sa ho chcel dotknúť,
no podarilo sa mu to včas zaraziť.
Dal si len o dve poháriky viac ako zvyčajne, bol možno trochu veselší,
ale inak bol úplne pri zmysloch.
„Pôjdeme?“ opýtal sa spokojne.
„Nech sa páči.“
Kyung-pyo ho zaviedol do kúpeľne, kde trónila moderná vírivka, voda
spokojne bublala a on sa vyzliekal, na nič nemyslel, len sa chcel čo
najskôr zbaviť všetkého čo mu prekážalo. Pre istotu sa nedíval na svojho
spoločníka.
Obaja vošli dovnútra nahí a ani jeden sa nad tým ktovieako
nepozastavil.
„Je to príjemné?“
„Áno, takto je to dobre...“ spokojne si vystrel nohy a pohodlne sa
oprel.
