pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
venovanie Ell, Lilith.
Myung-soo naňho
provokatívne vyplazil jazyk.
„Opäť spolu niečo chystáte, a ja o tom neviem...
Si zlý, vieš o tom?“ zatváril sa
ukrivdene a popritom pokukoval po svojom milencovi, aby zistil, aký malo
jeho náhle pokarhanie účinok.
„Áno, isteže, prekvapuje ma, že si to zistil až teraz...“
Kyung-pyo mu
rozstrapatil vlasy.
Obrátil sa k nemu a jemne ho pobozkal na
pery.
Cítil, ako mu starší muž opätoval bozk. Spokojne sa k nemu
privinul a odložil tablet bokom, aby sa mohli len tak maznať.
„Pôjdeš so mnou do mesta?“
„Mal by som pracovať.“
„To môžeš aj odtiaľ, viem, že má všetko v tomto tablete...
Okrem toho ťa potrebujem, neviem ani o čom mám písať, moje mesto, to je
dosť široký pojem, ja vlastne som nechodil na žiadne zaujímavé miesta, o ktorých
by sa dalo písať,“ priznal zahanbene.
„Tak to je škoda, to musíme okamžite napraviť.“
Pocítil ako ho jeho milenec zovrel pevnejšie, usmial
sa naňho a pritiahol k nim sladké raňajky.
„A teraz už jedz, lebo čoskoro musíme vyraziť...“ nebral do úvahy žiadnu z jeho námietok,
chcel toho muža vziať von, zabávať sa s ním a popritom vytvoriť dobrý
projekt. Tieto dve veci mienil skĺbiť tak, aby im to obom čo najviac
vyhovovalo.
„Ako rozkážete, pán Kim.“
Usmial sa.
„Ale aj ty musíš jesť.“
„Nakŕmiš ma?“
„Nie, to hádam nemyslíš vážne, aby som ja...“
Otvoril ústa a čakal na to, čo mu jeho partner vyberie.
Potešil sa, keď pocítil na jazyku sladkú chuť.
§§§
Popoludní už mal urobenú väčšinu
fotografií, a stihol si napísať aj stručný náčrt toho o čom by bolo
slušné písať, jeho partner mu pritom rozhodne veľmi pomáhal a on bol
nadšený tým, že obednú prestávku trávili v peknej a diskrétnej reštaurácii,
kde sa mohli pokojne venovať jeden druhému bez toho, aby ich niekto prebodával
nahnevanými pohľadmi.
Dennis za nimi prišiel, no meškal približne
hodinu, už sa najedli a zaplatili účet a chystali
sa mu opäť zavolať, aby zistili čo je s ním, keď sa napokon objavil.
„Si v poriadku?“ zaujímal sa Kyung-pyo.
„Nie je mi dobre,“
povedal mierne rozochveným hlasom.
„Pôjdeme domov, ak chceš...“ mierne znepokojene vyhlásil Myung-soo.
Takéhoto svojho milenca ešte nevidel,
prial si aby ho dokázal nejako utešiť, aj keď veľmi nevedel, akoby to mal
urobiť.
„Nebudem vám kaziť náladu, ja ani
neviem, prečo som sem prišiel...“ hlas sa mu lámal, akoby hrozilo, že sa každú
chvíľu rozplače.
„Niečo si objednáme, to nie je dôležité.
Doma sa dáš do poriadku.“
„Ja sa nemôžem vrátiť domov...“ hlesol
opäť tým zvláštnym tónom, ktorý jeho mladšieho milenca miatol.
„Pôjdeme ku mne... Postaráme sa o teba...“
Chvíľu to vyzeralo, akoby Dennis nevedel
ako si poradiť s touto situáciou no napokon len porazenecky prikývol.
„Ja zoberiem tvoje veci, všetko bude v poriadku...“
prihováral sa mu aj Myung-soo.
„Dobre,“ hlesol bezvýrazne.
Kyung-pyo ho opatrne
odviedol z reštaurácie.
Posadil ho do auta, stále sa chvel, a bol
taký bledý a vystrašený, akoby sa snáď niekto pokúsil mu ublížiť.
Myung-soo
uložil jeho veci, a sadol si k nemu.
Dennis si ho k sebe zúfalo
privinul, jeho chvenie časom ustalo a on ho znepokojene objal.
Ich starší milenec musel šoférovať,
preto sedel na prednom sedadle a momentálne sa musel sústrediť na cestu.
Preto mal na starosti Dennisa on, a dokonca
mu aj zapol pás, lebo to vyzeralo tak, že ani toho nebol schopný.
Nechcel ho zbytočne rozrušovať, preto sa
ho na nič nepýtal. Len bol pri ňom a čakal, či mu niečo povie sám.
No Dennis len mlčky hľadel pred seba.
Bolo to tak trochu desivé, nevedel, čo
by si mal o tom myslieť.
Trvalo takmer nekonečne dlho, kým
napokon zastali pred bytom.
A keď napokon boli doma, Dennis
klesol na gauč, vzal hlavu do dlaní a opäť sa začal nekontrolovateľne
chvieť.
„Čo ťa tak rozrušilo?“ opýtal sa ho Kyung-pyo.
„Prišiel za mnou môj
otec, navrhol predčasné zasadanie, povedal, že matka chce, aby som spoznal
nejakú ženu a potom, o pár minút po jeho odchode za mnou prišiel
on... Povedal, že chce, aby sme sa s ním okamžite vyrovnali... Vraj už
nebude viac čakať... A ak to neurobíme, máme sa pripraviť na následky...
Ja chcem, aby sme to urobili, chcem, aby sme mu dali to čo chce, aby nás už
konečne nechal na pokoji,“ dostal so seba napokon.
Kyung-pyo zamračene
pokrútil hlavou.
„Povedal si mu, že
teraz na to nemáme dostatok prostriedkov...“
„Áno, ale on trval na
tom, že neodíde, kým si nesplníme svoje povinnosti...“
„Urobím, čo budem
môcť... Pokúsim sa s ním ešte raz dohodnúť...“
„O čom to hovoríte?“
„Ide o naše obchody.
Do toho sa radšej nemiešaj...“ dosť agresívne ho zahriakol Dennis.
Kyung-pyo mal na celú
vec však zjavne úplne iný názor.
„Mohol by nám pomôcť.“
Vzal svoj mobilný
telefón a na chvíľu odišiel do vedľajšej miestnosti.
Myung-soo prebodával Dennisa nahnevaným
pohľadom. Už si myslel, že ich vzťah by mohol byť opäť taký ako predtým, ale
zjavne sa veľmi mýlil.
Obaja mlčali a len sa jeden na
druhého dívali, až kým sa ich starší milenec nevrátil do miestnosti.
„Je to dohodnuté, povedal, že s tým ešte počká...“
Dennis po tomto vyhlásení zjavne vyzeral
omnoho lepšie než predtým.
„Skutočne?“
„Áno.“
Kyung-pyo uprel prísny
pohľad na znepokojeného chlapca.
„Postaráš sa o to,
aby bol náš investor s tvojimi službami spokojný. Nezabúdaj, že ide aj o tvoju
budúcnosť.“
„Vy chcete, aby som sa
s ním vyspal?“ hlesol zdesene.
Dennis mlčal, ani sa
naňho nepozrel.
„Pár nocí stráviš v jeho
posteli, kým zoženieme potrebný kapitál...“ pokračoval ďalej s rovnakým chladom,
akoby očakával, že takáto službu poskytuje každému na počkanie.
„Nie, to neurobím...
nie...“
„Tak to je škoda, ak
nám nepomôžeš, je možné, že ten muž stratí trpezlivosť a zbaví sa nás
oboch... Povedzme, že obchody, ktoré s ním máme nie sú tak celkom
legálne...“
