názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts začala vychádzať)
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
„Neverím ti. Chceš ma len
zastrašiť...“ odložil kyticu na bok
a pokúšal sa ho tak trochu vyprovokovať. Oboma rukami ho chytil za prednú
časť školskej uniformy a hravo ho k sebe stiahol na posteľ.
„Nie, to nemám v úmysle...
Prišiel som ťa rozmaznávať a starať sa o teba...“ pošepol mu, a nežne
ho pobozkal na čelo.
„Urobíš pre mňa všetko?“
„Áno, samozrejme...“ pošepol mu medzi
ďalšími bozkami.
„Keď sa odtiaľto dostanem, tak chcem,
aby si skúsil aké to je byť vo mne...“ naklonil sa k nemu a pošepol mu to.
Sang Hee mierne očervenel a pokrútil
hlavou.
„Myslel som si, že máš radšej, keď...“
„To bolo predtým...“
Bol zlomený, jeho predchádzajúca
bojovnosť sa kamsi vytratila a on cítil, že už ďalej nedokáže prijať nič
viac, než len iné láskavé ruky, ktoré naňho budú dohliadať a podriadia si
ho.
Niečo z neho akoby odišlo do
nenávratnej temnoty a on tomu unikal k bozkom a objatiam, ktoré
ako jediné pôsobili proti nej.
Bolo mu už lepšie než pred pár dňami,
no nevedel, či ešte dokáže byť tým istým chlapcom ako predtým.
Aj Sang Hee si to všimol, pochopil, že
jeho priateľ potrebuje viac pozornosti a lásky a hlavne to, aby mu
pomáhal tak, ako to najlepšie dokáže. No aj tak sa v jeho tvári zračili
obavy z toho, že nedokáže byť rovnakí ako ich starší milenec. No Min Su to
od neho vôbec nepožadoval, chcel len, aby skúsil aj niečo iné a zistil, či
mu to bude vyhovovať alebo nie.
Chcel ho postupne zbaviť strachu.
„Urobíš to pre mňa?“ požiadal ho, no nechával
to len na ňom, a nemienil ho do ničoho nútiť, ak by to náhodou nemal v úmysle
ani len skúsiť.
„Áno, samozrejme...“
Usmial sa, tak trochu nervózne a rozpačito.
„No neviem, budeš mi musieť pomôcť...“
„S radosťou.“
Pobozkal ho na nos, aby sa opäť
nemračil a pritúlil sa k nemu ako k svojmu staršiemu milencovi.
„A kam išiel Kyoung-Ho?“
„Zavolali mu kvôli nejakým
záležitostiam týkajúcim sa klanu.“
„Aha.“
Aj proti svojej vôli si predstavoval,
ako tie jeho jemné ruky berú zbraň s tlmičom a strieľajú na osobu s neznámou
tvárou.
„Má Kyoung-Ho rád zbrane?“ opýtal sa takmer bez
rozmýšľania.
„Používa ich, ale nemá k nim dobrý
vzťah, on je skôr taký typ na bojové umenia, veď uvidíš, ako každý deň cvičí,
keď pôjdeš bývať k nemu.“
„Čo si o tom myslíš? Navrhol mi
to aj a som súhlasila, ale neviem či som urobil dobre.“
Sang Hee naňho chvíľu len hľadel no
napokon povedal.
„Som rád, že ostaneš uňho. Budeš tam v bezpečí a ja môžem za
tebou často chodiť. Budem uňho aj prespávať,“ veľavýznamne sa naňho zahľadel.
„Má nejakú rodinu? Ani som sa nespýtal,
či s ním niekto vôbec býva...“
„Má mladšiu sestru, ale tá s ním nebýva
a ja ju veľmi nepoznám.“
Chvíľu sa ho vypytoval na všetky možné
veci týkajúce sa ich staršieho milenca, a Sang Hee mu odpovedal pokiaľ sa
jeho otázky netýkali klanu.
„Je niečo nové v škole?“ opýtal
sa ho, keď napokon dopodrobna prebrali tému týkajúcu sa ich milenca.
„Nič,“ vyhŕkol možno až príliš rýchlo.
„No tak, nemusíš sa báť... Pokojne mi môžeš aspoň to
povedať.“
„Všetci teraz hovoria o mojom bratovi,
je mi to nepríjemné, nechcel som, aby to zistili...“
„Čo hovoria?“
„Myslia si, že spáchal samovraždu.“
„Je to pravda?“
Nepredpokladal, že niečo také sa stane
chlapcovi ako on, vynikajúcemu študentovi, so sľubnou budúcnosťou, po otcovi
mal zdediť aj veľkú majetok a stáť na čele prosperujúcej firmy, nikto
zrejme nepredpokladal, že práve on by mohol takto skončiť.
„Zrejme nie, lebo nezanechal list na rozlúčku,
ale niektorí si to aj tak myslia... podľa všetkého šlo o predávkovanie...
Skutočne bez cudzieho zavinenia, Jung totiž... on... bral tabletky, a rodičia
to tolerovali, nechceli si to ani len pripustiť, pre nich to bol vzor
dokonalosti, v podstate ani po príchode detektíva nepripustili, že sa to
skutočne stalo, mama len kričala a otec povedal, že to nie je možné, že
jeho syn by predsa... Podľa oficiálnej verzie si toho vzal viac než bolo
zlučiteľné so životom... Prípad už uzavreli a vrátili nám telo, mama
organizuje poslednú rozlúčku... Prepáč
ja, asi som s tým nemal začínať...“
„To je v poriadku... Nevadí mi
to...“
Cítil zvláštnu ľahkosť, akoby vedomie,
že aj niekto iný môže prežívať podobnú bolesť, medzi ním a jeho bolesťou
vytvorilo odstup. Teraz ho potreboval Sang Hee, nesmel viac plakať, aby
neplakal aj on.
