názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts začala vychádzať)
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
„Môžem ťa objať?“ opýtal sa ho mierne
rozochveným hlasom. To temné čo ich
spájalo, sa opäť dostalo na povrch a on vedel, že napriek tomu ako dobre
sa Sang Hee navonok drží, aj jemu možno hrozia podobné pocity bezmocnosti
a paniky, ktoré ovládali jeho, to však nemohol dovoliť. Potreboval ho, ako
svoju oporu, ktorej sa bude môcť držať, pokiaľ s nimi nebude ich starší
milenec.
„Áno, Sang Hee.“
Súhlasil hlavne preto, aby sa obaja
trochu upokojili. A aj preto, že mu chýbal aj jeho dotyk. A teraz,
keď sa už cítil omnoho lepšie, začínala sa v ňom prebúdzať aj túžba po
dotykoch a iných prejavoch lásky.
Sang Hee ho pevne držal pri sebe.
Cítil jeho ruky na svojom páse a jeho pery boli na chvíľu blízko, no
nedotkli sa ho. No boli príliš blízko,
zatúžil po nich. Mal pocit, akoby dotyk jeho mladšieho milenca prebudil jeho
telo opäť k životu. Spomenul si na to, aké to bolo, keď boli vo vlaku
a bezstarostne sa oddali túžbam svojich tiel, nič ho netrápilo, nič nebolo
natoľko dôležité, aby to nemohlo počkať. Cítil, akoby bol opäť nažive, akoby
ďalej už neklesal do tej prázdnoty, ale konečne sa odrazil od dna.
„Chceš ma aj pobozkať?“ zapojil mierne provokatívny tón. A cítil
ako celé jeho telo pulzuje spokojnosťou pri predstave, že dovolí, aby nad ním
prevzal kontrolu.
Sang Hee mierne sklonil hlavu
a zovrel ho v objatí ešte pevnejšie. Neprekážalo mu to, práve naopak,
chcel, aby nadobudol viac istoty, aby mohol previať jeho úlohu a postarať
sa o to, aby im bolo spolu opäť dobre.
„Áno, ale viem, že ty teraz...“
Objal ho okolo krku a pritiahol
si ho bližšie.
„Kvôli tebe urobím výnimku, ale ostane
to medzi nami, dobre? Budeme spolu, dnes, teraz... Chcem ťa...“
Prikývol.
Min Su sa k nemu naklonil
a nechal sa pobozkať.
Jeho partner bol k nemu nežný
a ohľaduplný, spokojne privrel oči a spokojne mu oplácal bozky.
Najprv si myslel, že to bude preňho ťažké, dotýkať sa ho, ani nevedel kedy
došlo až k tomu, že spolu klesli na posteľ.
No bolo to príjemné, nechať sa držať
a cítiť na sebe tlak druhého tela, tak trochu sa toho potom všetkom
obával, no nedostavili sa žiadne nepríjemné pocity, práve naopak, chcel, aby ho
takto držal a nepúšťal, aby nad ním úplne získal kontrolu. Na nič
nemyslel, len sa tomu oddával a cítil ako ho po dlhom čase ovládajú len
príjemné pocity.
No napokon ho jemne odsunul,
a Sang Hee si všimol ako zazvonil na sestru.
„Chceš, aby som už odišiel? Ja nemal
som v úmysle ti ublížiť...ja...“
Min Su sa po dlhom čase úprimne
usmial.
„Nie, ty mi neubližuješ. Chvíľu
počkaj, hneď všetko pochopíš...“
Netrvalo dlho a objavila sa mladá
sestrička.
„Potrebujete niečo, Kim Min Suk?“
„Rád by som sa okúpal v tej mojej
kúpeľni... Teda, ak proti tomu náhodou nič nemáte...“
„Môžete ju pokojne použiť, prinesiem
vám kľúče, ale nemôžete tam ostať sám...“ bolo pochopiteľné, že pacienta
s takou hlbokou traumou nechceli nechať samého zamknutého v kúpeľni,
nech by bola akokoľvek dobre vybavená.
Min Su uprel spokojný pohľad na svojho
spolužiaka, ktorý zjavne všetko okamžite pochopil.
„Pôjde so mnou môj priateľ, Sang Hee,
a pomôže mi.“
Sestra uprela prísny pohľad na jeho
spoločníka.
„Ste si istý, že to zvládnete?“
„Áno, dobre sa o nášho pacienta
postarám.“
Sang Hee od nej napokon prevzal kľúče
a Min Su sa pokúšal netváriť až tak nadšene, no dnes mal jeden z tých
lepších dní a mienil to využiť. Zajtrajškom si až taký istý ešte nebol.
„Tak dobre, môžete si vziať svoje veci, no
dávajte si pozor na hlavu, a nepoužívajte ešte veľkú sprchu, len vaňu...“
dala mu ešte ďalšie nevyhnutné inštrukcie a on aj Sang Hee ju pozorne
počúvali.
„Prinesiem vám aj veci. Chvíľu
počkajte.“
Sestra ich nechala osamote a keď
sa vrátila mala so sebou pomerne veľký uterák a všetko, čo by ešte
relatívne mohli potrebovať.
Dokonca bola taká milá, že ich spolu
s jedným ochrankárom odprevadila až k dverám, ktoré viedli do veľkej kúpeľne.
„Stačí stlačiť toto tlačidlo, ak by ste
náhodou niečo potrebovali...“ zažala svetlo a ukázala na menší vodotesný
panel.
Sang Hee prikývol.
„Ďakujeme vám. Budem si to pamätať.“
Povedal celkom vážne a tváril sa
pritom, akoby šlo o nejakú špeciálnu misiu.
Potom už za nimi len zavrela dvere
a Sang Hee mohol zamknúť.
Min Su sa spokojne poobzeral po
pomerne pekne zariadenej nemocničnej kúpeľni. Keďže to bola súkromná klinika,
všetko tam bolo nové a vyzeralo to takmer nepoužívane. Dokonca aj pomerne
veľká vaňa, aj sprchový kút, ktorý vyzeral veľmi sľubne.
Jeho milenec sa okolo neho nadšene
krútil, všetko poodkladal aj ponastavoval, napustil vaňu, hlavne kvôli jeho
hlave, rana bola už uzavretá, ale lekári mu zatiaľ neodporúčali to, aby na ňu
prudko dopadala voda zo sprchy. Skôr uprednostňovali omnoho šetrnejšie metódy
na to, aby rana bola v pokoji a náhodou sa mu nezapálila. No proti
kúpeľu nemali pochopiteľne žiadne námietky. Min Su spokojne sledoval, ako sa
vaňa plní vodou, Sang Hee skontroloval teplotu vody, a napokon ho vzal do
náručia a vložil dovnútra.
Cítil sa takmer ako nejaký princ. Už
dávno sa oňho nikto tak dôkladne nestaral.
„Je to v poriadku?“
„Áno, cítim sa dobre...“
Pohodlne si vystrel nohy.
A jednou rukou sa pre istotu pridržiaval o oporu, ktorá tam bola
umiestnená.
„Môžeš prosím, nastaviť ten masážny
program, ale len na jednotku...“
Sang Hee sa naklonil a urobil to.
„Poď aj ty ku mne...“
Vyšší chlapec sa napokon vyzliekol
a opatrne si sadol k nemu. Vaňa bola dosť veľká pre nich oboch.
Aj Sang Hee si po počiatočnom váhaní
napokon vystrel nohy.
„Tvoja hlava ti ešte nedovoľuje, aby
si... bolela by ťa však, keby...“
„Neviem, ale zatiaľ mi odporúčali
nechať ju v pokoji, no ničoho sa neobávaj, ukážem ti, ako sa máš o mňa
dobre postarať. Prekvapíme nášho milenca, nabudúce to budeš ty, kto si ho
získal a úplne mu vyrazíš dych.“
„Neverím tomu, ja ho nezaujímam, chce
len...“ opäť sa zarazil a vyzeralo to, akoby mierne zosmutnel.
„Prečo si to myslíš?“
„Taký mocný a atraktívny muž by
si nevybral ustráchané decko, ktoré sa bojí aj vlastného tieňa...“
„Nezabúdaj, že máš mňa. Ja ti pomôžem.
Ale najprv mi povedz, či sa ti páči? Či ťa aspoň trochu priťahuje?“
Sang Hee tak trochu očervenel.
„Páči sa mi, ale on sa na mňa tak
nedíva, je to len obchod... Inak by sa na mňa ani nepozrel, keby ma
nepotreboval, ostal by len s tebou, lebo ty sa mu skutočne páčiš.“
