Horúčka 10. časť 2/6

 pár: LV/RW, v tejto časti náznak HP/LM, najnovšie Snarry
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
Aktuálny stav poviedky Otcovská láska 2/6 bez korektúry - píše sa

varovanie: Voldemort_upgrade 

po korektúre

hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Lilith a Nade.

Prerušil som svoju mierne vášnivú sťažnosť týkajúcu sa neschopnosti  rádu, keď som pocítil ako Tod až priveľmi zmenšil vzdialenosť medzi nami.

„Páči sa mi, keď takto o nich rozprávaš...“ pošepol mi.

Začínal som pomaly prehodnocovať to, čo som povedal predtým, keďže som mal práve veľmi dobrý výhľad na jeho pery.

„Tod...“ hlesol som nespokojne.

Moje ruky varovne vyštartovali dopredu, no pocítil som, ako ich pevne obomkli tie jeho a pritisli späť k posteli. Posadil sa obkročmo na mňa. Natoľko ma to šokovalo, že som so seba nedokázal dostať nič súvislé.

„Počkaj... ja predsa...“

Jeho pery sa dotkli tých mojich, na chvíľu ma premkla panika vyvolaná tým, čo sa mi stalo počas noci s Temným pánom. Prudko som sebou trhol, bránil som sa, ale veľmi rýchlo som pochopil, že ma len tak ľahko nepustí, bol silnejší a moje telo rýchlo vzdalo akýkoľvek boj. Privrel som oči a dovolil som mu, aby ma bozkával, cítil som ako požiadal o vstup do mojich úst, umožnil som mu to, a spojil som sa s jeho jazykom, dovolil som mu, aby sa ma dotkol.

Mal som taký pocit, akoby sme sa už predtým bozkávali, akoby som ho dôverne poznal.

Cítil som, ako pustil moje ruky, presunul som ich na jeho chrbát blízko jeho krku, no nesnažil som sa naňho zaútočiť, len som sa ho držal a čakal som, na to, kedy ho to prestane baviť.

Znepokojovali ma prudké reakcie môjho tela, aj silnejúci dotyk Temného pána v mojej mysli.

Podriadil som sa tomu.

Dovolil som tomu pocitu, aby ma obklopil.

S nikým som sa ešte tak nebozkával, mal som pocit, akoby som mu dával viac než len obyčajné bozky, akoby bol mojou súčasťou a príjemné pocity, ktoré moje telo zbavovali strachu, akoby boli odčerpávané priamo doňho.

Bolestne som zalapal po dychu, keď sa odo mňa napokon odsunul.

Moje pery boli mierne opuchnuté a obklopovala ma jeho chuť, bol všade, akoby ukrytý vo mne.

Vzlykol som, keď sme sa o seba obtreli, cítil som, že začína byť vzrušený, a mne sa to stalo tiež, akoby na príkaz niečoho vyššieho, som zrazu pociťoval priam neodbytné nepohodlie.

„Prečo si...“ nechápavo som naňho hľadel.

„Takto by to nemalo byť...“ povedal mi napokon, keď sa opäť posadil  na kraj postele a nechal ma, aby som sa z toho trochu spamätal.

„O tom nepochybujem... mal by som sa cítiť inak... mal by som byť otrasený, ale nie som... mal by som trpieť, ale namiesto toho...“ siahol som rukou pod prikrývku. Bolo to tak, nedalo sa poprieť, že ma vzrušil, bez toho, aby sa ma vôbec dotkol.

„Nepotrebujem, aby si bol traumatizovaný a uzavrel sa do seba, to je len zbytočná komplikácia...“

„Nepotrebuješ?“ hlesol som zdesene.

„Nie, takto je to omnoho príjemnejšie pre nás oboch, nemyslíš?“

„Pre nás oboch...“ zopakoval som ako vo sne a cítil som, ako moje vzrušenie vystriedala akási desivá istota, že ak si nedám pozor, dozviem sa niečo, čo vedieť nepotrebujem.

Tod mi nič nevysvetlil a chvíľu pri mne len sedel.

Siahol si na predlaktie, akoby pocítil pálenie, ale nedovolil mi vidieť Temné znamenie.

„Ja už radšej pôjdem, čakajú na mňa.“

Nechal ma v izbe samého a kompletne zmäteného.

Nevedel som, čo si o ňom mám myslieť. Prišiel sem za mnou Tod, ale keď odchádzal, zdalo sa mi, akoby ma navštívil Lord Voldemort osobne.