Horúčka 7. časť 2/2

 pár: LV/RW, v tejto časti náznak HP/LM
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a včera som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 

korektúra urobená

Varovanie: erotická scéna (18+) nedobrovoľný sex až znásilnenie, nútenie k sexu

ps: je ťažké písať takú scénu s Voldemortom, uff, asi to nevyšlo nijako extra, ale snáď sa to aspoň trochu priblížilo... tomu, aké by to malo byť... 

 hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 Venované Lilith. 

Cítil som jeho ruky na svojich bokoch, pevne ich zovreli a posadili ma na jeho penis.

„Nie!“ stiahol som sa kričal som omnoho viac než počas mučenia, keď som pocítil ako preniká do mňa. Bolelo to a pálilo, sťahoval som sa okolo neho, a pokúšal som sa nevpustiť ho hlbšie do mňa.

„Prosím, ne... ne...“ vzlykal som, po lícach mi stekali slzy a snažil som sa mu vytrhnúť zo zovretia.

Nechcel som, aby bol vo mne, nemal na niečo také právo, a ja som nikdy neplánoval takto poslúžiť žiadnemu mužovi.

Moje telo sa spamätalo z počiatočného šoku a oneskorene som sa začal brániť, pokúšal som sa dostať z kresla, no moje ruky ho namiesto odporu objali, aj proti mojej vôli.

„Nedovolím to...“ stiahol som sa ešte viac. Obklopil som ho tak pevne ako som len dokázal.

Prestal sa hýbať.

A tie červené oči sa opäť nespokojne zúžili.

„Tvoj odpor je márny, doteraz si zrejme ešte nespoznal skutočnú bolesť... skutočný strach...“

Ukázal mi, čo sa stane ak neuvoľním svaly, cítil som tú bolesť, tú beznádejnú snahu, zbaviť sa tlaku v mojej hlave, ktorý stále narastal, a cítil som krv stekajúcu po mojich nohách... Krv, ktorá na mňa upriamila hadovu pozornosť... A dal mi jasne najavo, že neprestane, bez ohľadu na to, čo chcem, stane sa to, ale láskavo mi dal tú možnosť voľby, aby som rozhodol, aké to môže mať dôsledky. Prehrával ten obraz niekoľkokrát za sebou a vždy to bolelo tak hrozne, ako po prvý raz, vždy som kričal a už som ani nevedel, ako sa volám, ani kto som, bolesť ma úplne pohltila a len jeho vplyv bránil tomu, aby som padol na úplné dno, prial som si byť odvážny, prial som si s ním bojovať, no horké slzy na mojich lícach, a to ako sa moje telo len silou vôle, akosi držalo nad vodou, to všetko ma postupne približovalo k môjmu zlomeniu.

„Môj pane,“ oslovil som ho cez hmlu ktorú vytvoril, aby som sa nedostal späť k realite.

„Prosím, už nie, už nemôžem viac...“

Poslúchol som ho.

Pomaly som sa začal uvoľňovať, najprv bola zmena takmer nepatrná, no postupne som sa preňho opäť otvoril, nepríjemné predstavy z mojej mysle zmizli a ja som cítil, ako moje telo postupne vychádza v ústrety jeho snaženiam, začal som sa mierne nadvihovať, najprv len nepatrne, no neskôr som zvýšil intenzitu, keď som si uvedomil, že bolesť poľavila a jeho ruky ma už nezvierajú až tak pevne. Bol som odmenený tým, že ani vo svojej mysli som nebol sám, cítil som ako sa jeho vplyv stáva miernejším, ako sa dotýka miesta vo mne, ktoré spôsobilo, že som prvý raz zastonal, kvôli tomu akémusi neznámemu pocitu, trochu príjemnejšiemu než tie predošlé. Cítil som ho v sebe omnoho prudšie než predtým, no už to tak nebolelo, stonal som, držal som sa ho, a uvedomoval som si ako  jeho ruka začala masírovať jednu z mojich bradaviek, strhol som sa, a odmietavo zastonal, keď som pocítil ako stisol aj druhú. Pod jeho dotykom sa postavili, a on sa s nimi ďalej pohrával.

Dovolil mi, aby som si rukou začal dráždiť svoj penis, tak ako som to mal vo zvyku som prechádzal po celej jeho dĺžke, kým on si tvrdo užíval nadvládu nado mnou.

Díval som sa naňho, sústredene chladný výraz z jeho tváre postupne zmizol, nahradilo ho opäť niečo takmer ľudské, no stále ešte akoby jeden krok vzdialené od ľudskosti.

Naklonil som sa bližšie k nemu a pobozkal som ho. Červené oči sa rozšírili šokom, no neprestal, jeho bozk bol zvláštny, takmer akoby ani nereagoval, a ja som toho o bozkávaní vedel tak málo, vlastne som ani netušil, prečo som niečo také urobil, cítil som však ako to narušilo jeho sebaovládanie a ja som pomaly prekročil pocitovú rovinu a moja utrápená myseľ sa úplne zlúčila s tou jeho, už ma nemohol držať tak pevne.

Bolesť slabla, stonal som čoraz viac, a cítil som, že ak mi dovolí aj naďalej pokračovať,  bol som blízko, tak blízko že som vedel, že sa urobím, aj keď časť zo mňa, tá cez ktorú stále kričal Harry, si uvedomovala, že to čo sa s nami deje, nie je v poriadku.

Pomaly som ho bozkával, jeho pery boli neprístupné, chladné, pocítil som jeho ruku vo svojich vlasoch, snažil sa opäť prevziať kontrolu, no ja som sa tešil z toho malého zaváhania. Už som si začínal myslieť, že ho to zastaví, že mu to zabráni pokračovať, no napokon, akoby sa prebudil, a celkom náhle nado mnou opäť prebral kontrolu, a teraz ma už bozkával, neúprosne a tvrdšie než som bol zvyknutý, moje pery sa pootvorili a dovolil som jeho jazyku preniknúť dovnútra. Prestal tlačiť na moju myseľ takmer úplne.

Cítil som, že je šokovaný, že nevie ako na niečo také zareagovať, že sa obáva, že mu to spôsobí bolesť.

No nestalo sa nič také, aj keď ja by som si to nepochybne prial, namiesto toho, sme sa len bozkávali, ako dvaja ľudia, ktorí sa to rozhodli urobiť, a cítil som, ako sa vo mne aj naďalej pohybuje a naďalej si berie všetko.

Oddelili sme sa od seba, až keď sa mi neopätoval jeden z mojich bozkov. Jeho ruky sa opäť presunuli na moje boky.

Cítil som ako sa vo mne urobil, prudko a neúprosne, jeho oči mierne potemneli a ja som opäť vykríkol, keď som pocítil ako na to moje telo zareagovalo. Nedalo sa to zastaviť, celý môj mozog, akoby obklopila slasť, časť z nej nepatrila mne, no aj tak to bolo natoľko silné, že ma to strhlo, aj ja som sa urobil, aj keď v mojom prípade to nebolo také, ako v tom jeho. Už som nebol jeho súčasťou, pustil ma, ale moju myseľ nie, stále bol v mojej hlave a cítil som jeho intenzívnu a mimoriadne sliedivú prítomnosť.

Musel som sa oňho oprieť, nedobrovoľne som vyhľadal jeho pevné zovretie, bol som unavený, úplne zničený, celé telo ma opäť začínalo bolieť, a cítil som výčitky svedomia zmiešané zo zdesením. Bol som zdesený sám od seba, niektorí si vybrali smrť, len aby mu čelili, len aby sa mu nepodriadili, a ja som si nedokázal vybrať ani len bolesť.

Srdce mi prudko tĺklo, ledva som lapal po dychu, a musel som mu dovoliť, aby ma aj naďalej držal.