Material boy 10. kapitola 3/3

pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne. 

Poznámka 2: napísané na základe jedného porna :D 

to bolo teda náročné všetkých ich ustrážiť, keď ich je tak veľa... 

Nabudúce očakávajte intenzívny se... ale nie, intenzívny dej :D bez sexu... 

opäť len krátke dokončenie... tzv ráno po tom

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Ell, Lilith.

Prebudil sa vo veľkej posteli.

Neisto prechádzal pohľadom po cudzom  atraktívnom mužovi, ktorí sa vedľa neho začínal hýbať.

„Dobré ránko...“

„Dobré...“ hlesol neisto, a chvíľu sa neisto obzeral okolo seba.

Ležal v pohodlnej veľkej posteli, do ktorej by sa zmestilo aj viac osôb, takmer sa v nej strácal.

Spomenul si ako ho na tú posteľ hodili, ako ho tam všetci...

„Bože...“ rukou si prešiel po čele a dotkol sa svojich vlasov.

Boli zlepené, absolútne hrozné.

A telo mal rozboľavené, citlivé na každý jeden dotyk.

Bolestne zastonal, keď sa muž ležiaci vedľa neho pohol a pritiahol si ho do náručia.

„Kde sú?“ opýtal sa prísne, ale nebránil sa jeho objatiu.

Daniel sa usmial.

„Nemôžu tu s nami byť každú noc. Na istý čas si budeš musieť vystačiť len so mnou...“

Pritisol sa bližšie k jeho štíhlemu a pevnému telu.

„Ja ich chcem...“  vyhlásil panovačne.

Daniel ho jemne pohladil po tvári a objal.

„Len žiadne obavy, maličký, aj ja ťa dokážem zamestnať, o to sa neobávaj... Dovoľ im nech sa postarajú o svoje pracovné povinnosti a o dlhy, je to ich svet, musíš si zvyknúť na to, že sa musia venovať aj nepríjemným povinnostiam.“

„Áno, ale sľúbili, že ma budú milovať...“ vyhlásil nemilosrdne.

Chcel, aby sa oňho po takej noci starali, aby mu robili spoločnosť.

„Moja spoločnosť ti nestačí? Ty si skutočne náročný maznáčik...“

„Áno, som... a nebudem ťa poslúchať, kým mi ich neprivedieš, chcem, aby boli tu pri mne  a starali sa o mňa!“ prudko sa od neho odtiahol. A chcel opustiť posteľ.

Daniel ho pritisol do prikrývok, dal mu ruky za hlavu, cítil jeho telo na svojom.

„Budeš ma poslúchať. Ja nie som ako oni, nechci spoznať moju horšiu stránku, to by sa ti vôbec nemuselo páčiť.“

Vzrušovalo ho to, až bolestivo, nevedel, kde sa v ňom zobralo toľko túžby, predtým si myslel, že nič také potrebovať nebude.
"Ako si želáte, pane." 

Zatváril sa mierne sklamane, keď ho nový milenec napokon pustil.

„Dám ti čas, aby si si oddýchol a upravil sa. Aj ja mám dnes jednu dôležitú schôdzku, no môj dom je ti plne k dispozícii, užívaj si bazén, a všetko čo s tým súvisí, pokojne aj moje domáce kino,  moji zamestnanci a všetko ostatné, čo je v dome je ti  k dispozícii, pokojne sa tu porozhliadni,  ... Tvoja kúpeľňa je napravo...“

„Dobre.“

Daniel opustil ich posteľ, a prešiel do dverí naľavo, ktoré zjavne viedli do druhej kúpeľne.

 Myung-soo si ešte chvíľu poležal v posteli, až omnoho neskoršie aj on zamieril  do  dverí, ktoré sa nachádzali napravo, osprchoval sa, upravil a prezliekol do nového oblečenia, ktoré tam naňho čakalo. Až potom sa rozhodol opustiť izbu.

„Dobré ráno, mladý pane...“ nervózne sa mu ukláňalo akési mladé dievča.

„Dobrý deň...“

„Som Hong Mo Nae, dcéra správkyne, pán ma požiadal, aby som vám bola k službám...“ opäť sa horlivo ukláňala.

„Chcel by som sa najesť,“ prerušil jej nadšené predstavovanie.

„Áno, samozrejme pane, hneď to zariadim...“

Uviedla ho do jedálne,kde bol preňho pripravený veľký stôl.

Priniesli mu presne to, čo si želal, a on sa spokojne pustil do jedla.

Mo Nae ostala stáť pri stole, a obsluhovala ho, cítil sa takmer ako za lepších čias, keď aj jeho otec mal v dome služobníctvo, a všetci sa k nemu správali ako ku princovi.