3. 5. 2014

Material boy 9. kapitola 3/3







pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah:  Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý,  prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne. 
 
Hodnotenie
 
 






 venované Ell, Lilith.

Neskôr...
Opieral sa o umývadlo a díval sa do veľkého zrkadla.
Učesal sa inak než to mal vo zvyku, zvolil trochu viac strapatejší účes, a použil aj čiernu linku na oči, ktorú si dával len pri tých príležitostiach, keď sa hrával na niekoho iného, občas len tak vyrazil do mesta s falošným preukazom, a predstieral, že je niekým iným, bavil sa a provokoval, no keď sa k nemu niekto snažil priblížiť zvyčajne sa okamžite stratil v dave a na niečo sa vyhovoril, bol to jeho spôsob ako sa vyrovnať s problémami s dotykmi.
A práve dnes, si zvolil jednu z tých tvrdších podôb, schoval sa za ňu, aby jeho nepriatelia nemohli oslavovať úspech.
Nebol viac  ľadový princ Myung-soo.
Dnes sa musel stať, kurvou_ Myung-soo, aby ten chlapec v ňom dokázal prežiť, aby ho sám nezabil svojou nenávisťou.
Bude si to užívať.
Nedovolí im, aby ho zlomili.
Dokáže im, že aj on vie ako si uchrániť svoje srdce.
Zradili ho.
Už preňho viac neznamenali nič len prostriedok na získanie svojho cieľa. Stále ich potreboval, napriek všetkému k nim niečo cítil, no bolo to potlačené hlboko pod hnevu a zúfalstvom. A bol pripravený urobiť čokoľvek, aby sa im za to, čo mu dnes spravili náležite odplatiť.
Zničí ich oboch. Kým si oni myslia, že bezmocne vyplakáva v kúpeľni, on už teraz proti nim pripravuje úder, ktorý ich oboch zlomí.
Nechal svojich milencov osamote, so slzami v očiach sa zamkol do kúpeľne a nevyšiel von, kým ich nepresvedčil o tom, že je len poslušným chlapcom, ktorý po troche protestov urobí presne to, čo od neho budúc chcieť.
Žiadal od nich na oplátku materiálne zabezpečenie tak, ako vždy, uspokojili sa s tým, a nemali žiadne podozrenie, ani keď ich žiadal, aby mu pomohli s dokončením eseje. Tváril sa, akoby chcel, aby medzi nimi bolo všetko v poriadku, akoby ho tí dvaja dokázali len tak ľahko zlomiť.
Istý čas mu trvalo, kým sa trochu dal dokopy, ublížilo mu to, na istý čas len bezmocne sedel na zemi a nevedel si predstaviť, že skutočne urobí niečo také, no neskôr, keď sa trochu upokojil, všetko si dobre premyslel. A rozhodol sa nechať ich, aby uverili, že všetko bude prebiehať presne podľa ich predstáv.
Bol spokojný s tým, čo mu ukázalo zrkadlo, potom sa vrátil do izby, do ktorej mu umiestnili počítač a začal prepisovať svoju esej do požičaného počítača. Dal im jasne najavo, že pokiaľ chcú, aby im pomohol, musia mu dať priestor, aby si vybavil svoje veci do školy, keďže neskôr na to zrejme nebude mať čas.
Rýchlo prepísal svoju esej.
Moje mesto, má mnoho tvárí. Jednu, prívetivú, ktorú ukazuje svetu počas slnečného dňa a druhú tajomnú a mystickú, ktorú ...
Dennis mu si to po ňom prečítal a opravil mu chyby, ale to pre istotu prebehol ešte raz, aby sa ubezpečil o tom, že na nič nezabudol. A overil si všetko, v slovníkoch, keď mal nejaké pochybnosti, popísal aj obrázky a urobil titulnú stranu. A uviedol zdroje, hlavne historické fakty, ktoré len odniekiaľ opísal si musel poriadne vyznačiť.
Prácu napokon odoslal svojmu učiteľovi, keďže už aj tak stratil tie tri dni počas, ktorých sa na počítač ani len nestihol pozrieť.
Predpokladal, že dostane dobrú známku, lebo sa snažil, aby to vyzeralo dobre a písal skutočne najlepšie ako vedel.
Ešte si rýchlo prezrel aj ostatnú poštu, neprišlo mu nič výnimočné, len akési ďalšie poznámky z niekoľkých predmetov.
Všetko si to pre istotu stiahol na kľúč, a rozhodol sa, že si to pozrie neskôr, boli to len predbežné poznámky, s jednotlivých predmetov, ktoré si mal prečítať a priniesť na najbližšie konzultácie.  Podľa zbežného pohľadu to nevyzeralo nijak zložito, preto sa s tým ani priveľmi netrápil.
Potom vyšiel z izby, a pridal sa k svojim milencom, ktorí niečo riešili v obývačke. Nechcel ich vidieť, ale blížil sa čas, keď by mali prísť poňho a on si chcel ešte vyjasniť pár vecí.
Sadol si na gauč, a nechal ich, aby ho obdivovali a aby ľutovali, to že sa takto pekne nepripravil kvôli nim.
Dennis naňho upieral len nervózne pohľady, a Kyung-pyo si pokojne sadol k nemu, akoby sa absolútne nič nedialo.
„Čo všetko mu mám dovoliť?“ opýtal sa ho.
Dennis mlčal.
Vyzeralo to,  pevne stisol pery a naďalej niečo ťukal do svojho notebooku.
„Urob všetko, čo od teba bude požadovať. Dal mi svoje slovo, že ťa nepožiada o nič, čo by ti mohlo spôsobiť zranenia,“  povedal mu Kyung-pyo.
Niekto mu opäť zavolal na mobil, a keď skončil, obrátil sa k nemu.
„Poslal po teba šoféra, odprevadím ťa, len sa ničoho neboj, všetko bude v poriadku... Čoskoro si po teba prídeme...“ objal ho okolo pliec.
Prekonal nutkanie ho odstrčiť.
„Dennis sa so mnou nerozlúči?“
„Bude lepšie, keď ho teraz necháme na pokoji... Neskôr sa pozhovárate...“
„Tak dobre, nebudem ho nútiť, ak nechce...“ nedbanlivo vyhlásil Myung-soo.
Spoločne vyšli von, nechal sa objať a pobozkať a dovolil šoférovi, aby mu otvoril dvere.
Usadil sa na pohodlné kožené sedadlo.
A nechal sa odviesť za tým mužom.
Ruky sa mu chveli a zmocňoval sa ho známy nepokoj.