pár: LV/RW, v tejto časti náznak HP/LM, najnovšie Snarry
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
PS: momentálne úplne mením pôvodný rámec poviedky... takže je to zas niečo nové...
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
PS: momentálne úplne mením pôvodný rámec poviedky... takže je to zas niečo nové...
varovanie: myšlienkové spojenie, nahnevaný_Snape, Dumbledore_nevševediaci a ešte k tomu krátke. A vrátili sme sa tam, kde sme s Harrym prestali, takže falošného Rona ešte zatiaľ nenašli...
po korektúre
hodnotenie
venované Lilith, Nade.
„Čo
navrhujete, pán riaditeľ?“
„Priznávam,
že niečo podobné som nikdy predtým nevidel. Skúsili sme už takmer všetko, budem
sa musieť poradiť s istými ľuďmi... Zdá sa, že nemáme na výber...“
„Ponáhľajte
sa. Neviem, ako dlho ho dokážem udržať...“ Snapov hlas znel unavene.
Nepochyboval som o tom, že udržiavať niečo také v chode, musí byť
poriadne namáhavé.
Steny
kupoly sa zľahka zavlnili pod vplyvom profesorovho zamatového hlasu, menej útočného
než zvyčajne, ale rozhodne podráždeného na najvyššiu možnú mieru.
„Dávajte
si pozor,“ povedal napokon, predtým než riaditeľ definitívne opustil moju izbu.
Cítil
som profesorovu prítomnosť, takmer až intímnu, no nemohol som robiť nič iné len
tam sedieť a čakať.
Jemné
povolenie kupoly, okamžite spôsobilo, že moja myseľ opäť vyrazila späť do tých
prázdnych miest bez bolesti. Bol som o krôčik bližšie k šialenstvu. Profesor
musel opäť nešetrne vtiahnuť pod svoju ochranu, pričom ma od celkovej
nepríčetnosti tentoraz delilo len pár okamihov. Pokúsili sme sa o to
niekoľkokrát, ale aj napriek tomu, že som sa už cítil lepšie, nedokázal som to
tam vonku v mojej vlastnej hlave vydržať sám.
Kupola
sa opäť zľahka zachvela, videl som ako profesor spevňuje steny, no šlo to
pomaly, zrejme sa na ňom začínala podpisovať únava. Boli sme v takomto
stave už celé hodiny, riaditeľ sa nám snažil pomôcť, ako vedel. Musel som uznať,
že vyskúšali všetko, čo im ich vedomosti umožňovali, no doteraz sa im
nepodarilo napraviť celý ten chaos tak, aby som sa mohol bezpečne spoliehať len
na svoj vlastný rozum.
„Čo
sú tie zlaté úponky?“ opýtal som sa, farbou mi pripomínali krídla ohnivej
strely a keď som sa ich odvážil dotknúť, cítil som, ako sa pohli.
Snape
rovnako ako ja skúmal tie zlaté pohybujúce sa objekty.
„Znamená
to, že sme pokročili ďalej, než by nám obom bolo milé... Budú sa vytvárať na
celej kupole a keď ju zložím, je veľmi pravdepodobné, že sa medzi nami
vytvorí myšlienkový most...“
Moje
ja sa zatvárilo nechápavo, no statočne som sa snažil vybaviť, či sme niečo také
niekedy preberali na hodinách, no nezdalo sa mi to známe.
„Myšlienkový
most, Potter, je trvalé spojenie medzi dvoma ľuďmi, nedá sa vymazať ani
odstrániť, ak sa nepozbierate, je dosť možné, že sa medzi nami vytvorí tento
druh spojenia,“ hovoril o tom, takmer s rovnakými obavami, aké som
pociťoval aj ja. Niečo také medzi nami bolo skrátka nepredstaviteľné. Bol to
predsa stále ten istý Snape, ktorého som nemohol ani vystáť, a on sám mi
dával pri každej príležitosti najavo svoje opovrhnutie.
Už
len predstava toho, že bude môcť mať prístup do mojej hlavy ma úprimne povedané
vydesila.
Opäť
som siahol na jeden z tých úponkov, zdali sa mi jemné, no boli pevné
a keď som sa ich dotkol, útočnejším spôsobom, pocítil som, ako nimi
preteká mágia.
„Vy
to nedovolíte, však?“ nevedel si predstaviť, akoby sme mohli takto existovať
dlhšiu dobu. Snape zúril kvôli tomu, že musel tráviť čas v mojej hlave.
Určite si neželal, aby to bolo možné aj obrátene.
„Nemôžem
s tým nič urobiť. Môžeme len dúfať, že riaditeľ sa vráti s nejakým
riešením, skôr než veci dospejú až tak ďaleko...“
Vrátil
som sa k pozorovaniu spomienok, ktoré plávali mimo dosahu kupoly. Objavil
som niečo diabolské, niečo, čo bolo natoľko zničené a ohavné, až som sa zdesene primkol k opačnej stene kupoly. Moje
telo sa začalo triasť, a pocítil som, ako Snape pevne zovrel moje ruky.
„Čo
to je? Prečo je to tam? To je vaša spomienka naňho?“ obvinil som ho
z toho, že sa mi to celé snaží ešte viac znepríjemniť.
„Nebuďte
drzý, Potter. Všetko, čo je za tou kupolou je vaše, rozumiete?“
„Áno,
pane.“
Snape
sa už za tou zvláštnosťou otáčal, ale kamsi sa zrazu stiahla, ani pre jedného
z nich už nebola viditeľná, akoby bola ovládaná inou mocou.
