Otcovská láska 6. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)

korektúra urobená
(keby ste našli ešte niečo čudné dajte mi vedieť)

 hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Pre Lilith, Mononoke, Sitara, Profesor.

Pred niekoľkými rokmi...

Spomienka Harryho Pottera

Potichu otvoril deliace dvere a pomaly vstúpil do tmavej prístavby. Prešiel tou chodbou, s ktorou osobne nebol ani trochu spokojný. Bolo to tam príliš pochmúrne a neosobné.

Predtým si predstavoval, že to všetko bude vyzerať inak, nechcel žiadne dvere medzi domami  ani oddeľujúce múry, no bol to jediný spôsob, ako ubezpečiť svoju manželku, že bude mať dostatok súkromia a nič nebude narúšať jej vlastnú domácnosť.

Hneval sa na ňu kvôli tomu, ako tvrdo proti tomu bojovala. Akoby si snáď neuvedomovala, čo všetko bolo v stávke? Akoby to bolo jednoduché len tak toho človeka niekam zavrieť zahodiť kľúč a žiť si ďalej svoj život, akoby sa nikdy nič nestalo.

Sľúbil jej, že si bude držať odstup, ale aj tak sa večer, keď ona už dávno spala, vybral k tým zakázaným dverám.

Prešiel tou chodbou, až k rovnako vyzerajúcim radom dverí.

Slabé svetlo presvitajúce cez jedny z nich, upútalo pozornosť mladého aurora.

Okamžite siahol na kľučku a opatrne ich pootvoril.

Jeho oči sa upreli na vysokú postavu spiacu v kresle. S jednou rukou  napol zviazanou obväzom, a s miskou plnou červenej tekutiny na kolenách.

Harry Potter sa neodvážil prehovoriť, nedokázal zo seba vydať ani len hláska, bolo to ťažké ho takto vidieť, poblednutého a vychudnutého takmer na kosť, celkom bezbranného, pretože zjavne nebol v stave vytvoriť si na dnešnú noc ochranné kúzla. Nenašiel žiadne, keď pre istotu použil svoj prútik, aby ho náhodou niečo pri vstupe nezasiahlo, nechcel zbytočne zobudiť celý dom, potreboval sa len ubezpečiť o tom, že profesor Snape bude v poriadku.

Kľakol si k nemu.

Odstránil misku z jeho kolien, možno až príliš horlivo, padla mu z rúk a rozbila sa, okamžite pocítil pevné zovretie druhého muža.  Držal ho oboma rukami, aj napriek tomu, že to muselo byť nepríjemné.

Harry naňho len fascinovane hľadel.

Bol tak blízko.

Ich tváre sa takmer dotýkali.

Čierne oči sa naňho výhražne upreli. 

Telom mu prešlo vzrušenie mierne okorenené slabou príchuťou obáv.

„Čo tu chcete tak neskoro, Potter?“  mužov hlas bol zastretý bolesťou, chladný a podráždený na tú najvyššiu možnú mieru.

Napriek tomu sa mu nesmierne uľavilo, keď ho počul rozprávať.

Mal pocit, akoby jeho hlas podráždil všetky nervové zakončenia v jeho tele, rozprúdil mu krv a jeho srdce pracovalo zrazu tak rýchlo.

Jediný pohľad toho muža ho vzrušil viac,  než noc strávená s jeho manželkou.

Desil sa toho, čo sa stane, ak to teraz pripustí, ak prizná, že opäť zlyhal a vydal sa cestou, ktorú nemôže zvládnuť.

Pokúšal sa trochu spamätať, lebo si uvedomoval, že to ako ho profesor oboma rukami drží, mu nepochybne spôsobuje bolesť.

„Prepáčte, nechcel som vás zobudiť, pán profesor, len som sa chcel vedieť či ste už na tom lepšie...“ ospravedlňujúco zamumlal Harry.

Dych mal stále zrýchlený.

Pocítil ako Snape povolil zovretie, čím prerušil kontakt medzi nimi. Zmocnil sa ho náhly pocit straty, keď sa ho prestal dotýkať.

„Môžem?“ opýtal sa, keď pohľadom obozretne prešiel po voľne visiacej časti obväzu.

Starší muž stroho prikývol.

Harry opatrne omotal obväz, a prichytil ho tak, aby poriadne držal. So zraneniami mal už svoje skúsenosti.

Snape skontroloval jeho prácu. Chvíľu si ruku obzeral, akoby snáď dúfal, že objaví na jeho preväze nejakú chybu.

„Nie je to najhoršie...“ dodal obozretne, Harry si to vyložil ako jediný prejav vďačnosti, akého bol ten muž ešte schopný.

Severus Snape vstal.

 Napriek tomu v akom stave bol sa mu to podarilo.  

Týčil sa nad ním, hrozivý a zamračený.

Nebál sa ho, vzrušovala ho už len predstava, že je sa naňho díva takýmto spôsobom, mohol by sa ho dotknúť, keby chcel... mohol by...

Bol zmätený z tých pocitov, ktoré ho nútili cítiť sa vinným.

Potlačil tie šialené úvahy tak hlboko, ako to len dokázal.

Je ženatý.

Ginny ho miluje.

Bude otcom.

Nemôže si dovoliť pociťovať takýto druh náklonnosti k mužom.

A  určite nie k osobe, ktorá mu po celý čas spôsobovala zo života peklo.

A bolo to skutočne tak?

Snape ho možno nemal rád, možno nebol k nemu milý, ale v rozhodujúcich okamihoch, vždy urobil to, čo bolo potrebné.

Teraz už vedel všetko, tie spomienky mu pomohli pochopiť ho, pomohli mu zbaviť sa hnevu voči nemu a prerušiť kruh nenávisti.

Nevedel, čo presne k nemu cíti, nebola to už nenávisť, len akýsi druh obdivu a údiv nad tým, čo všetko ten muž dokázal, čomu všetkému musel čeliť.

Ten muž spoznal temnotu a vrátil sa späť, aj keď strana svetla ho tak úplne neprijala. A takmer stratil všetko, za čo bojoval.

To všetko sa mu odohrávalo v hlave počas toho, ako sa díval do tých chladných čiernych očí a zvažoval, čo mu môže povedať.

 „To, že ste podpísali dohodu, neznamená, že kedykoľvek budete bez ohlásenia vchádzať do mojich osobných priestorov...“ upozornil ho Snape hlasom, ktorým mu jasne dával najavo, že nebude väzňom v jeho područí.

„Mrzí ma to, pane, už sa to viac nestane...“

Snape ostražito prikývol.

„Ako vidíte, ešte stále žijem...“

Vzal si svoj prútik a postaral sa o to, aby tekutina z jeho koberca zmizla a opravenú misku hodil na svoj stôl.

Tak trochu sa pritom zachvel.

„Pán profesor, ak potrebujete...“ 

„Jediné čo potrebujem, je to, aby ste už moje dvere nepoužívali... Nie pokiaľ to nebude nevyhnutné...“ prerušil ho chladne.

„Prečo nie, pane? Myslel som si, že my dvaja by sme sa mohli konečne porozprávať...“

„O čom chcete hovoriť?“ prísne si ho premeral, akoby mal snáď stále na sebe aurorský habit, na ktorý Snape reagoval ešte horšie ako na jeho zvyčajné oblečenie.

„O vašich spomienkach...“ pripustil neochotne.

„Nemám vám čo povedať. Bolo nevyhnutné vám tie veci ukázať, Riaditeľ mi prikázal, aby som v krajnom prípade pristúpil aj k takýmto opatreniam.“

„To nestačí, chcem toho vedieť viac ja... Všetko sa skončilo, ale ja sa cítim stratený, nie je mi dobre, neviem ako ďalej...“

„VY ste mi asi nerozumeli, Potter! Ja nemám záujem s vami viesť nezmyselné diskusie. Nie som povinný vás utešovať, tak ako to zvykol robievať Dumbledore. Nemám záujem s vami strácať čas,“ odsekol chladne.

„Pán profesor, mohli by ste aspoň vy...“

„Dobrú noc, Potter, viete kde sú dvere...“

„Dobrú noc, pane,“ hlesol potichu.

Sledoval ako profesor tak trochu neistým krokom vyšiel z miestnosti, Harry počul buchnutie dverí, zrejme na profesorovej spálni.

***

Po pár mesiacoch...

 „Tak vypadni! Zmizni k tej svojej matke, ak to tak chceš!“

„Harry, prosím ťa...“

Plakala, opäť naňho hľadela tými obviňujúcimi očami a on ten pohľad nenávidel.

Prudko za sebou zaplesol dvere.

Súčasnosť

Prečo som jej to povedal? Čo som tým vlastne chcel dosiahnuť?  On ma zabije.

Jednou rukou sa nervózne dotýkal svojich nepoddajných vlasov a nespokojne žmúril na dvere cez ktoré nedávno prešla jeho kamarátka. Prosil ju, aby nikomu nič nehovorila, skutočne si želal, aby to ostalo len medzi nimi.

Najprv nemal v úmysle, jej  niečo povedať o Snapovi a svojich pocitoch. Nevedel, prečo to zo seba zrazu dostal, a obával sa toho, čo sa stane, ak to Hermiona povie jemu. Urobil chybu. Bolo mu jasné, že to neskončí dobre.

No stalo sa to, a neostávalo mu nič iné, len sa s tým zmieriť. 

Rýchlo vzal do rúk skrinku, v ktorej mu prišli nové okuliare, otvoril ju a nasadil si ich. 

Svet okolo neho okamžite nadobudol jasnejšie rysy.

Ďalšia návšteva, ktorá za ním dnes prišla, v poradí už tretia, bola opäť skôr oficiálneho charakteru.

 „Obávam sa, Harry, že pre teba nemám dobré správy...“ začal Kingsley Shacklebolt, jeho priamy nadriadený, z oddelenia aurorov.

Spolupracovali spolu už dosť dlho na to, aby medzi nimi vznikla istá dôvernosť a odbúrali sa všetky tie nevyhnutné formality. Ten muž bol aj jeho školiteľom, keď na oddelenie nastúpil. Vytvoril sa medzi nimi istý druh priateľstva a vzájomného rešpektu.

„Ministerstvo sa ma rozhodlo prepustiť ?“ oprávnene sa obával toho, že sa niečo podobné stane.  

Už vypovedal o tom, čo sa stalo s tými mužmi.

Nevyzeralo to preňho dobre, to on ich vyprovokoval, priam ich prosil o to, aby mu ublížili, aspoň také boli ich výpovede a on vedel, že nemá cenu to zapierať, výpovede očitých svedkov boli takisto veľmi jednoznačné.  

Harry Potter ako prvý a bez zjavnej príčiny zaútočil na tých mužov.

Už si ani poriadne nespomínal na to, prečo to urobil. Všetko sa mu v hlave poplietlo, zdalo sa mu, akoby všade okolo neho boli len nepriatelia.

 „Áno, musím uznať, že tentokrát sa dosť poponáhľali. Po tvojom dnešnom výsluchu padlo konečné rozhodnutie takmer v rekordnom čase.“

Starší muž mu vložil do rúk oficiálne vyhlásenie. Mal pocit, akoby mu ten papier po dotyku s jeho pokožkou spálil dlane.

Nedokázal sa prinútiť k tomu, aby tú obálku otvoril, ruky sa mu chveli.

 „Povieš mi, čo ten dokument obsahuje?“ opýtal sa ho, aj keď si nebol istý, či mu v tomto prípade vyhovie.

Vedel, že všetkých sklamal.

Už nebol tým istým Harrym Potterom, ktorého poznali.

Nevedel kým sa stal, no táto jeho nová osobnosť sa naplno ponorila do všetkých svojich slabostí a oddala sa výčitkám.

Už ani len netušil, či o tú prácu ešte stojí.

Jediné, čo ho tam držalo, bolo posilnenie záruky, ktorou Snapa zbavil hrozby Azkabanu.

Nebavilo ho chodiť každý deň len do kancelárie a podpisovať akési bezvýznamné kópie dokumentov.

Mal pocit, akoby už dávno prestal byť aurorom, akoby to všetko už dávno patrilo len k minulosti.

„Mrzí ma to, Harry... Minister ma požiadal, aby som dôrazne trval na dodržaní pravidiel, aj v tvojom prípade... Nie je to po prvý raz, čo sa za zavretými dverami rozprávame o takýchto veciach... Minister ti však vzhľadom na tvoje niekdajšie zásluhy ponúka dohodu... “ hovoril rýchlo, akoby to chcel mať už čím skôr za sebou.

„Čo presne mi ponúkajú?“

„Suspendovanie počas tvojej liečby, a potom po rekonvalescencii, ak sa rozhodneš pre dobrovoľnú výpoveď, celý prípad sa vyrieši za zavretými dverami.“

„Ak odmietnem?“

„Dostaneš výpoveď, a aj tvoja záruka, ktorú si poskytol v prípade Severusa Snapa by mohla byť spochybnená...“

Harry pevnejšie zovrel pergamen.

„Podpíšem dohodu, ak sa mi minister osobne zaručí, že moja záruka za Severusa Snapa bude platiť aj naďalej, aj v prípade mojej smrti.“

 „Pozhováram sa s ním o tom a dám ti vedieť, ako to dopadlo... Ale nič ti nesľubujem...“

 „Je tu aj sťažnosť pána Ronalda Weasleyho...“  

 „Myslíš túto obálku?“ 

Harry vzal do rúk obálku, ktorá mu prišla spolu s ostatnou poštou do nemocnice.

Okuliare mu prišli len pred pár minútami, ešte nemal čas prečítať si poštu a teraz, keď vedel, čo tá obálka obsahuje, najradšej by ju rovno spálil.

„Áno, ale to nie je v mojej kompetencii, prídu kvôli tomu za tebou iní... Len som ťa chcel varovať, aby si bol pripravený...“

Dalo sa čakať aj to, že s tým Ron opäť začne.

Jeho priateľ bol presvedčený o tom, že sa o deti postarať nedokáže a zjavne opäť vzniesol námietku týkajúcu sa ich opatrovníctva.

Aj keď čarodejnícke deti nesmeli byť odoberané z rodín, bol to starý zákon, ktorý si sami schválili preto, aby ich pokusy o vyvolanie mágie u detí, napr. vystrkovanie detí z okien, a podobné nebezpečné činnosti nepripravili o potomkov,  existovali aj isté výnimky, ktoré  mohli celú situáciu skomplikovať.

poznámka: nabudúce sa vrátime späť k Snapovmu uhlu pohľadu.
 + video
SS a aféra s kočmi.