názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
***
Kim Min Suk ostal doma sám, Sang Hee bol ešte v škole a ich
starší milenec opäť riešil pracovné záležitosti.
Obaja sa s ním ráno naraňajkovali a ubezpečili ho, že prídu domov
čo najskôr, aby sa mu mohli venovať.
Chvíľu sedel na počítači, no napokon sa šiel prejsť po dobe, aby sa tam
lepšie poobzeral bez svojich milencov.
Nemal v úmysle nič vyšetrovať, bol len zvedavý.
Potichu vošiel do spálne, v ktorej strávil noc spolu s nimi.
Z nejakých neznámych príčin ho práve tá miestnosť lákala viac než
pracovňa, no dostať sa do nej bolo bez pánovej neprítomnosti aj tak nemožné, lebo zistil, že ju Kyoung-Ho
zamyká, vždy, keď sa chystá na dlhšie opustiť dom.
Vrhol jeden rýchly pohľad na posteľ, obliečky boli prevlečené, miestnosť
bola starostlivo vyvetraná, musel uznať, že služobníctvo v tomto dome
pracuje rýchlo a hlavne nenápadne, nikto sa mu neplietol pod nohy, len mu
pripravili to, čo chcel, ale inak sa držali v ústraní. A okrem
zvyčajných otázok čo bude piť a kedy si praje dostať obed, sa ho nepýtali
na nič iné a nereagovali ani na iné otázky z jeho strany, povedali
vždy len, že na to sa bude musieť spýtať pána domu... A tak dookola vždy
len to isté, čo jasne naznačovalo, aký veľký rešpekt majú pred pánom domu.
Práve teraz mal však v úmysle si to tu lepšie prezrieť, preto zamieril
skôr k skrini s nízkym nočným stolíkom.
Nenašiel tam nič, čo by stálo za zmienku, tak zamieril do šatníka, ktorý
bol v prípade Kyoung-Ho skutočne impozantný, čo sa týkalo rozmerov, aj
toho koľko rôznych drahých oblekov a doplnkov vlastnil.
Našiel tam aj trezor, ale bol samozrejme zamknutý, no práve, keď sa chystal
odísť so šatníka zakopol o akúsi krabicu.
Bola na nej len narýchlo naškriabaná adresa, vyzeralo to, ako balík, ktorý
dosiaľ nebol otvorený, no zjavne v ňom nebolo nič nebezpečné, keďže nechal
túto krabicu len tak položenú vo svojom šatníku.
Pomaly ju otvoril, boli v nej DVD.
Mali rôzne názvy, no ani jeden mu nič nehovoril.
Čo však neznamenalo, že to nie sú nejaké staršie filmy, na ktoré Kim Min
Suk ešte nenatrafil. O klasike a starších záležitostiach skutočne
nemal ani len poňatia.
Možno by si mohol pár z nich pozrieť.
A zistiť čo je na nich, len s čírej zvedavosti.
Prehrabal sa celou krabicou, no všímal si, ako boli uložené, krabicu zatiaľ
zatvoril a odniesol si ich do svojej izby.
Sadol za svoj počítač, a otvoril prvé dvd.
Najprv to vyzeralo, že na obrazovke je akési dievča, lebo záber začínal
pohľadom na čiernu sukňu a pozvoľna postupoval hore, až kým nebolo vidieť
aj korzet, napokon sa ukázali ružové bradavky, a neskôr veľmi pomaly aj
tvár.
„Som Sung Joon...“
Kim Min Suk pocítil ako ho oblial
chlad, keď sa záber zastavil aj na obojku.
No tvár, ktorú uvidel nepatrila,
jeho priateľovi, bol to akýsi iný, neznámy chlapec...
„Som Sung Joon...“ zopakoval trasúcim
sa hlasom.
„Prosím, povedali ste, že ak to
poviem, pustíte ma, prosím...“
V zábere sa zjavila akási ruka.
Chlapec sa strhol a pokúšal sa
dostať z jej dosahu, no napriek tomu skončila pod jeho sukňou.
„Nie, prosím, nie...“
Bolestne stonal.
„Som Sung Joon, Som Sung Joon...“
opakoval...
„Tak dosť, Neil, toto nemôže
pokračovať...“ zaznel ďalší hlas.
Do záberu sa dostal červenovlasý
muž, Kim Min Suk ho zbežne poznal, niekedy chodil po jeho priateľa do školy, no
Sung Joon s ním o ňom nikdy nehovoril.
„Nestačilo, ja poviem, kedy to bude
dosť... Ja rozhodnem...“
„Snáď neveríš tým hlúpostiam, na
mojom území sa už neukazuj, nechcem ťa tu vidieť... Ak sa sem ešte niekedy
vrátiš, už sa viac nebudeme rozprávať.“
Záber tam
končil, nevedel čo sa stalo potom, no znepokojilo ho to, vyzeralo to celé akosi
zvláštne.
Opatrne strčil
dnu ďalšie DVD.
„Podarilo sa to, podarilo sa to...“ znel vzrušený hlas
v pozadí, kamera bola opäť namierené na toho istého chlapca.
No tentoraz bol úplne nahý, okrem obojka, ktorý sa
nedal ani zďaleka prehliadnuť.
Ležal na akejsi provizórnej posteli.
„Pusti ma!“ kričal a vzpieral sa.
No starší muž sa len smial, takým zvláštnym spôsobom.
„Len pokojne, Sung Joon, si späť, si späť so svojím
pánom.“
„Ty si sa zbláznil, ja nie som... nie som...“
Neil mierne naklonil kameru a ľahol si na posteľ
k nemu.
„Nepopieraj to, Sung Joon viem, že tentoraz sa to
podarilo... Si tu so mnou...“
„Nie, prosím, prestaňte... Nie...“
Zaznel výstrel.
Videl ako červenovlasý muž padol na telo nariekajúceho
chlapca.
Jeho tvár úplne
bez života zrazu, akoby hľadela naňho.
Okamžite to
vypol a vytiahol DVD z počítača.
Zmocnil sa ho
veľmi nepríjemný pocit.
Nevedel, že ten
muž zomrel, že jeho vražda bola dokonca zachytená na kamere.
A ležalo to tam len tak medzi filmami, akoby sa vôbec nič nebolo
stalo.
Naťukal do počítača meno toho muža, nevedel ho presne no, aspoň to skúšal
odhadnúť.
Vyhodilo mu to nejaké články, o bláznovi zastrelenom počas policajnej
akcii, podľa všetkého uniesol akéhosi chlapca lebo veril akémusi zápisu s knihy
rituálov, týkajúcom sa prevteľovania duchov.
Okamžite to všetko zbalil a vrátil to späť na svoje miesto, zavrel sa
vo svojej izbe a dlho sa z toho nedokázal spamätať.
Toho muža zastrelili skutočne na policajnej akcii, po anonymnom type sa im
podarilo nájsť miesto, kde ukrýval unesenú obeť.
Myslel si, že dokáže vrátiť späť Sung Joona.
Bol to šialenec.
Znepokojovalo ho to.
Hlavne to, že tieto DVD mal aj jeho starší milenec znamenalo, že má
kontakty aj na polícii. Čo bolo vzhľadom na jeho postavenie pochopiteľné, ale
nevedel, že to siaha až tak ďaleko, s takýmito vecami nikdy nemal
skúsenosti a dúfal, že ich ani len nezíska.
O tom čo zistil, nemienil svojim milencom vôbec nič hovoriť.
Chcel si sám overiť, ako to v skutočnosti bolo.
