pár: LV/RW, v tejto časti náznak HP/LM, najnovšie Snarry
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
PS: momentálne úplne mením pôvodný rámec poviedky... takže je to zas niečo nové...
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
PS: momentálne úplne mením pôvodný rámec poviedky... takže je to zas niečo nové...
varovanie: snarry
po korektúre
hodnotenie
Poznámka: nabudúce sa vraciame späť k hl. dejovej línii, budeme pokračovať tam, kde sme skončili s Ronom...
Pre Lilith.
„Čo
urobí riaditeľ, keď je to naozaj on, ako sa im všetkým vôbec pozrieme do očí?“
Opýtal
som sa profesora elixírov, ktorý prišiel opäť do mojej izby, zjavne
z riaditeľovho poverenia.
Už
od rána sa v dome viedli reči o tom, že našli nejaké telo, že ide
údajne o Rona. No vzhľadom na poškodenie sa to zatiaľ nedalo ani potvrdiť,
ale ani vylúčiť.
„Čo
sa teraz stane, Snape?“ kládol som mu ďalšie otázky, keďže sa neobťažoval mi
odpovedať na tú prvú.
„Musím
vám pripomenúť, ako máte používať moje priezvisko, mali by ste ma oslovovať profesor Snape, pán
profesor, alebo pane...Tak by ste ma mali volať, no mne sa zdá, že sa vám do
toho akosi nechce...“
„Čo
keby sme si odpustili tie zdĺhavé formality a volal by som vás Severus
a vy mňa Harry? Už ste ma tak oslovili, tak by sme to mohli opäť skúsiť,
čo myslíte, pán profesor?“
Hlas
sa mi mierne chvel, no nedovolil som svojmu žiaľu, aby ma úplne ovládol, nie
teraz, nie pred ním. Nechcel som, aby mal to potešenie ma opäť vidieť
zlomeného. Tie čierne oči na mňa hľadeli, akoby odo mňa presne to očakávali, vo mne to vzbudzovalo silnú túžbu presvedčiť
toho muža o opaku. A prečo som mu navrhol, aby ma oslovoval menom? Práve
teraz ma nesmierne bavilo ho dráždiť. A skúšať koľko toho vydrží, kým sa
na mňa opäť nerozkričí, keďže dnes pôsobil mimoriadne odolne, nemohol som tomu
odolať.
No
on mi s kamennou tvárou oznámil.
„Dohodnuté.“
Moje
ústa sa otvorili, prudko som zalapal po dychu, a začínal som sa obávať, že
to nie je Snape, ale nejaký jeho dvojník, ktorý sa len náhodu vyznačuje
podobným úškľabkom ako on.
„Ste
to vy, alebo mám radšej siahať po prútiku...“ niežeby to bolo na niečo platné,
moje schopnosti za posledné hodiny nijako výrazne nepokročili.
„Skúste
na to prísť sám...“
To
spojenie bolo stále tam, cítil som ho pred sebou a bolo viac než
jednoznačné, že skutočne hovorím s pravým Snapom. No aj tak som bol
natoľko šokovaný tým, čo mi ponúkol, nemohol som sa z toho spamätať. On mi
skutočne navrhol, aby som ho volal menom alebo šlo o nejakú ironickú
narážku, ktorú som nebol schopný pochopiť.
„Je
tu niečo, čo ste mi nepovedali, niečo čo vás núti, byť ku mne takýto
zhovievavý...“ opýtal som sa podozrievavo.
„Áno,
je.“
Povedal
mi len to, nič viac som z neho nedostal, lebo som ani len nedokázal
sformulovať žiadnu otázku, on mi dovolil, aby som... on skutočne dovolil,
aby... To všetko úplne zamestnalo moju myseľ aj na niekoľko ďalších hodín.
„Myslíte
to vážne?“
„Áno,
myslím, ale toto privilégium využívajte rozumne a len počas našich
spoločných rozhovorov a súkromných hodín.“
Prijal
som túto výzvu a prikývol som.
„Takže,
ehm... Severus... Aj vy si myslíte, že
to zohavené telo, patrí skutočne môjmu priateľovi...“
Skúšal
som si to a šlo to tak, ťažko, až som sa takmer zamotal, no statočne som
to zvládol.
„Je
veľmi nepravdepodobné, že ide o pána Weasleyho...“ povedal mi Snape,
napokon, čím sa elegantne vyhol jeho nepríjemnej a dosť útočnej otázke. A to,
že som ho nazval menom nijako nekomentoval, nevychádzal som z údivu
a civel som naňho s otvorenými ústami.
„Ako
to viete?“
„Mám
na to svoje dôvody, no ak sú moje domnienky správne, tak váš priateľ je ešte
stále v rukách Temného pána...“
„Prečo
mi nikdy priamo neodpoviete na to, čo sa vás pýtam? Prečo sa so mnou hráte?“
„Lebo
mám záväzky nielen voči vám, Harry, ale aj voči rádu a riaditeľovi. Je vám
zrejme jasné v akom poradí to asi tak funguje?“
„Áno,
iste...“ odsekol som chladne. A snažil som sa zakryť to, ako sa mi po
slovách toho muža uľavilo. No nepriznal by som to, ani keby ma chceli predhodiť
drakovi ako desiatu.
Každopádne
som si až oneskorene uvedomil, že on ani zďaleka nemal problém s tým, aby
ma oslovil Harry. Šlo mu to lepšie, než mne a nevyznelo to tak kŕčovito.
„Možno
by ste mohli niečo zistiť, keď pôjdete opäť za Temným pánom...“ snažil som sa
udržať nás v pôvodnej téme, aj keď moja myseľ sa radšej chcela zaoberať
Severusom ako údajne mŕtvym Ronom.
„Možno
áno, ale neverím, že mi Veď-Viete-Kto dovolí zdržiavať sa v jeho
blízkosti. Už som vám predsa povedal, že toho chlapca stráži on osobne a veľmi
nerád k nemu niekoho púšťa.“
